Stratégia prevencie kriminality v Slovenskej republike

na roky 2007 – 2010  

Bratislava, júl 2007 

Úvod 

            Stratégia prevencie kriminality v Slovenskej republike na roky 2007 – 2010 je v poradí už tretím uceleným programovým dokumentom vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda SR“) pre oblasť prevencie kriminality, predkladaným v štvorročných intervaloch na schválenie. Prvá stratégia schválená uznesením vlády  SR č. 482 z 9. júna 1999 na roky 1999 – 2002 položila základy ucelenej koncepcie prevencie kriminality v Slovenskej republike (ďalej len „SR“) a znamenala prvé kroky na inštitucionálnej báze na zvýšenie bezpečnosti občanov krajiny, ochrany ich  života, zdravia a majetku prostriedkami prevencie. Pri tvorbe stratégie sa využili aj skúsenosti získané pri zabezpečovaní prevencie v rokoch 1997 a 1998. V stratégii boli už implementované relevantné dokumenty Rady Európy a OSN.

            Druhá ucelená stratégia prevencie kriminality bola pripravená na roky 2003 – 2006, ktorá vzhľadom na to, že sa predchádzajúca stratégia po teoretickej i praktickej stránke ujala, bola uvedená do života ako aktualizovaná a vládou schválená uznesením č. 286 z 23. apríla 2003. Nové úlohy v prevencii kriminality boli stanovené pre 12 vybraných rezortov, krajské úrady a krajské mestá. Ďalšou snahou bolo zabezpečovať prevenciu na miestnej úrovni, tam, kde sa kriminalita pácha, kde sú najnutnejšie i preventívne opatrenia.

            Realizácia stratégie prevencie kriminality priniesla pozitívny posun v zabezpečovaní prevencie kriminality (ďalej len „prevencia“) v mnohých aspektoch, hoci s následným narušením systému, prostredníctvom ktorého sa zabezpečovala.

            V zmysle princípu inštitucionálneho a personálneho zabezpečenia prevencie pôvodne pracovali v rámci trojúrovňového systému prevencie tieto orgány prevencie:

– na národnej a centrálnej úrovni Rada vlády SR pre prevenciu kriminality (ďalej len „RVPK“) a 12 vybraných ministerstiev, kde boli ustanovení do funkcií pracovníci prevencie (najčastejšie ako kumulované s inými funkciami),

– na regionálnej úrovni (krajské úrady, ktorých zrušenie je plánované k 1. októbru 2007 a okresné úrady, ktoré boli zrušené k 1. januára 2004) komisie pre prevenciu protispoločenskej činnosti (ďalej len ako „krajské komisie pre prevenciu)  na úrovni orgánov miestnej štátnej správy,

– na miestnej úrovni (najmä krajské a okresné mestá) komisie pre prevenciu protispoločenskej činnosti (ďalej len „miestne komisie pre prevenciu“).

            Po zániku 79 okresných úradov zanikol aj rovnaký počet okresných komisií, čo znamenalo vážny zásah do organizovania prevencie v krajine. Tento hendikep bol vyvažovaný organizovaním a tvorbou partnerstiev na rôznych úrovniach, ktoré slúžili na zabezpečovanie prevencie prostredníctvom spoločnej účasti na preventívnych programoch a projektoch

            Organizovanie, plánovanie a  vykonávanie preventívnych aktivít zabezpečovali koordinátori prevencie, ktorí zostali pracovať po zrušení okresných komisií na 8 krajoch. Boli najbližšími spolupracovníkmi RVPK s dosahom aj na miestnu úroveň. Plánovaný zánik krajských úradov si bude vyžadovať nový spôsob zabezpečenia prevencie v rámci novo vzniknutých inštitúcií, alebo inštitúcií, ktoré prevezmú ich kompetencie.

            Na všetkých úrovniach boli rozpracované úlohy stratégie prevencie na vlastné podmienky formou koncepcií a programov prevencie (rezortné, krajské, mestské, miestne). Podľa možností finančného zabezpečenia išlo o preventívne projekty v rámci sociálnej, situačnej a viktimačnej prevencie. Sociálna prevencia bola zameraná na rizikové skupiny obyvateľstva (deti, mládež, ženy, starí ľudia), v situačnej prevencii sa sústreďovala pozornosť na technické zabezpečenie prevencie budovaním kamerových monitorovacích systémov v mestách a vo viktimačnej prevencii išlo o  prevenciu a pomoc obetiam zločinu prostredníctvom poradní pre obete trestných činov, zriadených v 8 krajských mestách
a  jednom okresnom meste.

            Finančná podpora prevencie sa v rokoch 2000 a 2003 riešila prispením vlády SR, v nasledujúcich rokoch z kapitoly Ministerstva vnútra SR. Od roku 2003 sa darila zabezpečiť kontinuita vo finančnom zabezpečení, menej prostriedkov však bolo vynaložených na azda najdôležitejšiu súčasť prevencie – sociálnu prevenciu.

            Nezrealizovala sa dôležitá úloha stratégie – legislatívne zabezpečenie prevencie. Vyše jedno desaťročie trvajúce úsilie o splnenie tejto úlohy vyšlo doposiaľ nazmar. Pritom je evidentná potreba takéhoto riešenia prevencie, nakoľko jej zabezpečovanie na základe dobrovoľnosti (keďže sa uznesenia vlády SR v tomto smere nie vždy do dôsledkov plnili) nemôže byť trvalé a konečné. Posledný návrh zákona o prevencii kriminality bol predložený v roku 2006 do Legislatívnej rady vlády SR bez jeho ďalšieho prerokovania. Vrátenie návrhu zákona do legislatívneho procesu  je plánované v roku 2008.

            Medzinárodná spolupráca v oblasti prevencie bola zabezpečovaná menovaním národného reprezentanta SR v medzinárodných organizáciách (Komisia OSN pre prevenciu kriminality a trestnú justíciu a Európska sieť pre prevenciu kriminality). Sprístupnili a implementovali sa dokumenty Rady Európy a Európskej únie do dokumentov SR.

            Z uvedenej stručnej rekapitulácie vyplýva, že v plnení úloh prevencie vyplývajúcich z jej stratégie sa dosiahol ďalší pozitívny krok (najmä v kontinuitnom finančnom zabezpečení prevencie), zostáva prijať dôležité rozhodnutia v legislatívnom zabezpečení. Nové riešenie z hľadiska organizácie a zabezpečenia prevencie bude závisieť od dopadu reformy verejnej správy a nového  vykryštalizovania úrovní, na ktorých bude prevencia po stránke organizačnej, obsahovej a personálnej zabezpečovaná. Predpokladom dosiahnutia novej kvality bude aj nanovo sformulované postavenie pracovníkov prevencie, tzv. koordinátorov, na všetkých úrovniach, ich vzdelanostný, odborný rast, teoretická i praktická  pripravenosť.

            Stratégia prevencie pripravená na roky 2007 – 2010 bude v mnohých súvislostiach rozhodujúca pre ďalšie smerovanie prevencie. Vzhľadom na novú situáciu (predovšetkým geopolitickú vyplývajúcu z členstva SR v NATO a EÚ) i existujúce podmienky  bude nová stratégia postavená  na prioritách, medzi ktorými sa budú objavovať nové a špecifické úlohy z pohľadu najakútnejších problémov vyskytujúcich sa v rámci kriminality.

            Stratégia vychádza z programového vyhlásenia vlády SR, ktorá vzišla z predčasných volieb v roku 2006 a v ktorom  vláda pokladá prevenciu kriminality za základ trestnej politiky štátu. Vláda SR sa v ňom  zaviazala, že „pripraví novú stratégiu prevencie kriminality a zavŕši legislatívny proces zabezpečenia prevencie prijatím návrhu zákona o prevencii kriminality. Bude venovať zvýšenú pozornosť sociálnej prevencii ako výrazu starostlivosti o najviac ohrozené skupiny obyvateľstva (deti a mladiství, starší ľudia, týrané a zneužívané ženy). Prijme systém finančného zabezpečenia programov prevencie a pričiní sa o to, aby sa prevencia kriminality stala záležitosťou celospoločenskou“.

1.             Význam prevencie kriminality

            Teoretické východiská stratégie prevencie zostávajú aj pre ďalšie obdobie nezmenené. Keďže sa v minulých stratégiách osvedčili, budú tvoriť i do budúcnosti rámec prevencie.

            Prevencia kriminality sa chápe ako osobitná oblasť uplatnenia prevencie na kriminalitu ako prejavu sociálnej patológie. Tak ako už predchádzajúce stratégie vymedzili, „zo spoločensko-praktického hľadiska prevencia kriminality predstavuje vedecky zdôvodnené, zámerné, cieľavedomé, plánovité a koordinované pôsobenie na príčiny a podmienky kriminality s cieľom odstrániť ich, alebo ich vhodným výberom foriem a metód pôsobenia aspoň sčasti (podľa možnosti však v čo najvyššej miere) eliminovať, prípadne ich negatívne prejavy obmedziť a súčasne podporovať vytváranie podmienok antikriminogénnych“.

            Komplementárnym pojmom k pojmu prevencia kriminality je pojem represia kriminality, znamenajúci potlačenie tohto protispoločenského javu aj za použitia sankčných, ale zákonných prostriedkov. Prevencia i represia kriminality sú dve relatívne samostatné formy kontroly kriminality.

            Vzhľadom na záväzky SR voči EÚ aplikujú sa odporúčania medzinárodných organizácií aj v prevencii kriminality. Európska komisia navrhla používať definíciu prevencie kriminality uvedenú v rozhodnutí Rady 2001/427/SVV z 28. mája 2001 o vytvorení Európskej siete pre prevenciu kriminality (EUCPN). Podľa tejto definície „… prevencia kriminality zahŕňa všetky opatrenia, ktoré sú určené na kvantitatívne a kvalitatívne znižovanie alebo prispievanie iným spôsobom k zníženiu kriminality a pocitu neistoty občanov buď prostredníctvom priameho odrádzania od trestnej činnosti, alebo prostredníctvom metód a zásahov určených na znižovanie príležitostí pre trestnú činnosť alebo príčin trestnej činnosti. Zahŕňa prácu vlády, príslušných orgánov, orgánov trestnej justície, orgánov miestnej správy, odborné združenia, súkromný a dobrovoľný sektor, výskumníkov a verejnosť za podpory médií“.

            Z uvedeného je zrejmé, že obe definície sa v podstate prekrývajú, navyše „všetky opatrenia“ z európskej definície naša precizuje a špecifikuje podrobnejšie. Okrem toho je zjavné pozitívne vyústenie našej definície do „podpory vytvárania podmienok antikriminogénnych“. Zavŕšenie európskej definície odkazom na prácu príslušných orgánov zodpovedných za prevenciu je jej pozitívom.

            Klasifikácia prevencie podľa obsahového zamerania preventívnych aktivít rozlišuje sociálnu prevenciu, situačnú prevenciu a viktimačnú prevenciu.

            Sociálna prevencia je všeobecnou prevenciou všetkých sociálno-patologických javov vrátane kriminality. Je súčasťou sociálnej politiky a jej podstatou je zmena nepriaznivých a vytvárania priaznivých spoločenských podmienok v oblasti ekonomickej, sociálnej, výchovno-vzdelávacej, kultúrnej, v oblasti zamestnanosti, bývania, podmienok na využitie voľného času, s orientáciou na rast životnej úrovne, duchovný rozvoj, humanizáciu a skvalitňovanie spôsobu života spoločnosti ako celku, sociálnych skupín, ako aj socializáciu, resocializáciu a sociálnu integráciu jednotlivcov.

           Situačná prevencia je špecificky orientovaná na kriminalitu, na ochranu verejného poriadku, zdravia, života a majetku občanov alebo iných subjektov prostredníctvom klasickej, technickej, fyzickej a režimovej ochrany.

            Prevencia viktimácie zahŕňa preventívne opatrenia zamerané na eliminovanie alebo zníženie rizika, že sa človek stane obeťou trestného činu.

            Podľa okruhu adresátov preventívnych aktivít sa sociálna, situačná a prevencia viktimácie môžu realizovať ako:
         Primárna prevencia, ktorá predstavuje preventívne pôsobenie na osoby a preventívne opatrenia uskutočnené vo vzťahu k situáciám a objektom v rámci celej SR, alebo niektorého mesta či miesta, alebo je adresovaná niektorým demograficky vymedzeným skupinám obyvateľstva.

            Sekundárna prevencia, ktorá je orientovaná na rizikové skupiny osôb alebo jednotlivé osoby, u ktorých je pravdepodobné, že sa môžu stať páchateľmi alebo obeťami trestnej činnosti, ako aj na elimináciu situačných kriminogénnych faktorov.

            Terciárna prevencia, ktorá je vo vzťahu k páchateľom a situáciám prevenciou recidívy trestnej činnosti. Ako to vyplýva z dokumentov medzinárodných organizácií, postupne sa upúšťa od striktného a presného vymedzenia a definovania prevencie kriminality a kladie sa väčší dôraz na praktickú realizáciu prevencie. Stále väčšia pozornosť je venovaná organizačnému zabezpečeniu prevencie. Slovenská republika patrí medzi tie krajiny, kde orgánmi zodpovednými za prevenciu je štátna správa, najčastejšie rezorty vnútra (Česká republika, Veľká Británia). Nie každý štát má pre prevenciu vypracovanú stratégiu. Najmä v krajinách južnej Európy je prevencia ponechávaná na starosť miest.

            Tieto rozdiely nemenia nič na význame prevencie, ktorý je vnímaný a čoraz viac zdôrazňovaný na úrovni najvyšších svetových a európskych inštitúcií. Prejavovaný je predovšetkým v prenesení dôrazu z represie na prevenciu. Aj vo vyspelých krajinách sa ukazovala nízka efektívnosť represie, ktorá nakoniec viedla k rozvíjaniu vzťahov a spolupráce polície s občanmi a utváraniu partnerstiev. Prevencia je teda nevyhnutnosť a jej význam spočíva v jej prednosti. „Za jej prednosť sa považuje to, že vo všeobecnosti sa každému zlu viac vyplatí predchádzať, ako potom naprávať chyby, že je ekonomicky výhodnejšia (aj keď tiež nie je zadarmo, ale vyžaduje určité finančné prostriedky). Zásadnou prednosťou prevencie však je, že najviac zodpovedá humanizačným tendenciám demokratickej spoločnosti a právneho štátu tým, že sa nespolieha len na postih páchateľa, ale usiluje sa o to, aby sa občan nestal ani páchateľom ani obeťou trestného činu. Z toho hľadiska má prevencia veľký humanizačný potenciál“.
 

2.             Organizácia a zabezpečenie prevencie kriminality v SR

            V SR sa úlohy stratégie prevencie kriminality zabezpečujú v rámci trojúrovňového systému prevencie, ktorý zahŕňa celoštátnu, regionálnu a miestnu úroveň. Úlohy prevencie sú na uvedených úrovniach diferencované: kým sa na najvyššej úrovni riešia úlohy koncepčné, legislatívne a koordinačné, na ďalších dvoch úrovniach (regionálnej a miestnej) úlohy výkonné. V súlade s doterajšími stratégiami boli na všetkých troch úrovniach zriadené koordinačné orgány, výkonné pracoviská personifikované v koordinátoroch pre prevenciu kriminality. Napriek relatívnej ustálenosti štruktúr možno považovať proces budovania systému za stále ešte neukončený v dôsledku súbežne prebiehajúcej reformy verejnej správy (v zmysle zákona č. 515/2003 Z. z o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých všeobecne záväzných právnych predpisov) boli 31. decembra 2003 zrušené okresné úrady a tým aj 79 okresných komisií pre prevenciu protispoločenskej činnosti, čím sa narušil systém zabezpečenia prevencie kriminality na regionálnej úrovni; pred zrušením sú krajské úrady, na ktorých v súčasnosti pracujú orgány prevencie kriminality.

            Za tejto situácie budú v blízkej budúcnosti prechádzať úlohy i kompetencie na novovzniknuté orgány štátnej správy ako aj samosprávy, resp. orgány existujúce, ktorým sa rozšíri právomoc okrem iného aj o úlohy prevencie kriminality. Ako je známe, samosprávnym orgánom (a platí to i v pre výkon prevencie kriminality) možno ukladať úlohy len zákonom.

            Koordinačným orgánom prevencie na celoštátnej úrovni je RVPK, ktorá je poradným, iniciačným a koordinačným orgánom vlády SR pre oblasť prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti. Predsedom RVPK je podpredseda vlády a minister vnútra, podpredsedom minister spravodlivosti, členmi sú štátni tajomníci vybraných ministerstiev, zástupcovia štátnej správy  a  samosprávy, mimovládneho sektora a odbornej verejnosti. Okrem stálych členov (21) sa na zasadnutiach RVPK zúčastňujú tzv. prizývaní členovia. Na rozšírené zasadnutia RVPK sa prizývajú zástupcovia subjektov, ktorých materiály sa práve prerokovávajú.

            Výkonné pracovisko na ústrednej úrovni predstavuje sekretariát RVPK, organizačne začlenený v kancelárii ministra vnútra – predsedu RVPK. Sekretariát plní úlohy vyplývajúce z úloh RVPK, zabezpečuje prípravu a priebeh rokovaní RVPK a spolupracuje s výkonnými pracoviskami ostatných orgánov prevencie na ústrednej, regionálnej a miestnej úrovni.

            Na 12 vybraných ministerstvách pôsobia pracovníci prevencie, ktorí zabezpečujú prípravu, realizáciu a hodnotenie preventívnych aktivít v pôsobnosti svojich rezortov.

            Ministerstvo vnútra SR a Policajný zbor v jej rámci uskutočňuje na úseku prevencie komunikáciu s verejnosťou a priamu preventívnu prácu na všetkých stupňoch riadenia.         Za účelom poskytovania kvalitných služieb verejnosti zabezpečuje odbornú prípravu a vzdelávanie v oblasti prevencie kriminality. Spolupracuje s orgánmi štátnej správy a samosprávy a aj s políciami iných štátov a inými subjektmi na príprave, realizácii a hodnotení preventívnych programov.

            Ministerstvo spravodlivosti SR spolupracuje s Komisiou OSN pre prevenciu kriminality a trestnú justíciu. S dôrazom na prevenciu niektorých špecifických foriem trestnej činnosti zabezpečuje aktivity v oblasti vzdelávania sudcov či justičných čakateľov, posilňuje pasívnu a aktívnu bezpečnosť v ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu.

            Generálna prokuratúra SR ako ústredný štátny orgán a najvyšší štátny orgán prokuratúry nadriadený ostatným orgánom prokuratúry je jedným z významných subjektov prevencie, ktorý je prizývaným členom RVPK.
 

Prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Túto pôsobnosť prokuratúry vykonávajú prokurátori okrem iného aj podieľaním sa na príprave a realizácii preventívnych opatrení zameraných na predchádzanie porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov a podieľaním sa na odstraňovaní príčin a podmienok trestnej činnosti, na prevencii a potláčaní kriminality v zmysle § 4 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. V rámci takto vymedzenej zákonnej povinnosti  prokuratúra vykonáva celý rad činností v oblasti prevencie kriminality, a to nielen dozorom a úkonmi prokurátora v rámci trestného konania, dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená, spoluprácou s orgánmi štátnej správy a samosprávy a s inými subjektmi na príprave a  realizácii  a hodnotení   preventívnych   programov,  ale v neposlednom rade aj aktivitami v oblasti vzdelávania prokurátorov a právnych čakateľov prokuratúry.

            Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR realizuje opatrenia Národného akčného plánu pre deti a vytvára integračné programy pre rómske komunity, Národnej stratégie na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách a v rodinách a Národného akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2005-2008. Vypracováva stratégie na znižovanie násilia páchaného na ženách a deťoch. Podporuje odbornú prípravu sociálnych pracovníkov a vytvára podmienky na realizáciu projektov zameraných na terénnu sociálnu prácu, domáce násilie, prevenciu drogových závislostí, týranie a zneužívanie detí. V rámci služieb zamestnanosti realizuje opatrenia prostredníctvom nástrojov aktívnej politiky trhu práce zamerané na zlepšenie zamestnateľnosti a zvýšenie zamestnanosti osôb dlhodobo vzdialených od trhu práce.

            Ministerstvo školstva SR realizuje úlohy v oblasti prevencie, ktoré vyplývajú z Národného programu výchovy a vzdelávania v SR, pričom dôraz kladie na výchovu k právnemu vedomiu, mravným hodnotám a sociálnemu cíteniu. Taktiež realizuje programy zamerané na prevenciu a riešenie problémov šikanovania či agresivity. Realizuje rôzne mimoškolské aktivity a voľnočasové aktivity v školských kluboch a v centrách voľného času.

            Ministerstvo pôdohospodárstva SR plní úlohy vyplývajúce z Programového vyhlásenia vlády SR, všeobecne záväzných právnych predpisov SR, predpisov  ES, uznesení vlády SR, dokumentov ES,  zameraných na stratégiu  prevencie kriminality, Európskeho akčného programu boja proti drogovým závislostiam a  kontrole drog a iné. Zabezpečuje ich rozpracovanie, koordinuje, metodicky usmerňuje a analyzuje prijaté opatrenia, vykonáva kontrolu ich  plnení, vypracováva a predkladá materiály, vyhodnocuje preventívne aktivity. Poskytuje  požadovanú súčinnosť podpredsedom vlády SR, RVPK, Výboru ministrov pre kontrolu drog a drogových závislostí, Ministerstvu vnútra SR, Centrálnemu kontaktnému útvaru OLAF pre SR v boji  proti  korupcii. Zabezpečuje a  informuje  občanov o potravinovej bezpečnosti, ochrane zvierat pred ochoreniami a ochrane na úseku pôdneho a lesného hospodárstva.       

           Svoju kontrolnú činnosť zameriava hlavne na prideľovanie a využívanie finančných prostriedkov poskytnutých z ES a dodržiavanie  platných   právnych predpisov.

            Spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní pri podozreniach a odhaľovaní   prípadov  páchanej trestnej  činnosti. Pre skvalitnenie práce na  úseku preventívnych aktivít vyškolili koordinátorov prevencie kriminality, ktorí aktívne pôsobia v organizáciách ministerstva. Koordinátori prevencie kriminality absolvujú nadstavbové špecializované vzdelávanie s cieľom skvalitniť a zefektívniť ich preventívnu  činnosť. 

            Ministerstvo životného prostredia SR zameriava preventívne aktivity na zníženie trestnej činnosti v oblasti životného prostredia, posilňuje výkon strážnej služby ochrany prírody a krajiny a v národných parkoch a chránených krajinných oblastiach buduje sústavu informačných stredísk.

            Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR prijíma systémové opatrenia s cieľom vytvoriť vhodné podmienky na realizáciu preventívnych aktivít v rezorte dopravy, pôšt a telekomunikácií. V oblasti prevencie kriminality vzdeláva vlastných zamestnancov. Osobitne Železničná polícia ako ozbrojený bezpečnostný zbor SR plní úlohy na úseku prevencie kriminality v rozsahu svojej pôsobnosti vymedzenej zákonom č.57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov. Úlohy sú rozpracované na podmienky obvodu železničných dráh rozkazom generálneho riaditeľa Železničnej polície.

            Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR kontroluje nájomné zmluvy prenajímaných priestorov, v oblasti ľudských zdrojov presadzuje princípy odbornej spôsobilosti a kontrolnú činnosť zameriava hlavne na prideľovanie a využívanie finančných prostriedkov podnikateľskými subjektmi v rámci rôznych schválených projektov. Takisto dôsledne rieši všetky i anonymné sťažnosti v prípadoch podozrenia z trestnej činnosti.

            Ministerstvo obrany SR kladie dôraz na zamedzenie zneužitia vojenskej techniky na terorizmus, drogovú a majetkovú kriminalitu páchanú vo vojenských jednotkách. Na zvýšenie odolnosti ochrany majetku štátu buduje integrovaný bezpečnostný systém a spolupracuje s orgánmi prevencie kriminality na regionálnej a miestnej úrovni.

            Ministerstvo kultúry SR zabezpečuje a ovplyvňuje voľnočasové kultúrne aktivity pre všetky vekové a sociálne kategórie a o problematike prevencie kriminality vzdeláva pracovníkov kultúrnych zariadení.

            Ministerstvo hospodárstva SR zabezpečuje kontrolu použitia prostriedkov štátneho rozpočtu u subjektov hospodárskej mobilizácie, informuje občanov o nebezpečných výrobkoch na vnútornom trhu, predchádza porušovaniu predpisov v oblasti energetiky a zabezpečuje kontrolu využívania nerastného bohatstva.

            Ministerstvo zdravotníctva SR prehlbuje spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní pri ochrane detí a týraných žien a spolupracuje s masmédiami. Z hľadiska prevencie kriminality rozvíja programy v oblasti drogovej problematiky a v oblasti prevencie kriminality zabezpečuje vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov. V prípadoch podozrenia z trestnej činnosti či brania úplatkov ich odstupuje orgánom činným v trestnom konaní.

            Na regionálnej úrovni sú koordinačnými orgánmi doposiaľ komisie pre prevenciu zriadené pri orgánoch miestnej štátnej správy (krajské úrady a do 31. decembra 2003 aj okresné úrady). Komisia pre prevenciu je poradným, iniciatívnym a koordinačným orgánom prednostu príslušného krajského úradu a plní úlohy vyplývajúce z príslušného územného celku. Po zrušení okresných úradov vzniknuté obvodné úrady už nemali v náplni svojej činnosti prevenciu kriminality.

            Na miestnej úrovni, t.j. pri samosprávach miest a obcí sa zriaďujú mestské alebo obecné komisie pre prevenciu, ktoré sú poradnými, iniciatívnymi a koordinačnými orgánmi primátorov miest alebo starostov obcí. Na miestnej úrovni môžu komisie pre prevenciu zriaďovať aj iné subjekty (napr. školy, podnikateľské subjekty, občianske združenia a pod.).

            Pri koordinačných orgánoch prevencie na regionálnej a miestnej úrovni výkonných pracovníkov prevencie predstavujú koordinátori prevencie. Vyprofilovali sa ako odborne a profesionálne najspoľahlivejší partneri orgánu prevencie na ústrednej úrovni. Vo svojej koordinačnej činnosti získali  prehľad o skutočných i potenciálnych partneroch pre prevenciu, ktorých do činnosti komisií zapájajú. Koordinátori boli ustanovení aj na útvaroch Policajného zboru, na krajských a okresných riaditeľstvách PZ. Koordinátori zo štátnej správy, samosprávy a Policajného zboru v počte 195 v zmysle predchádzajúcej stratégie a v rámci profesionalizácie absolvovali dlhodobé odborné vzdelávanie v tzv. základnom kurze v rozsahu 128 hodín za organizačného a odborného zabezpečenia Inštitútu pre verejnú správu a RVPK. Na tento druh vzdelávania má v budúcnosti nadviazať – vzhľadom na špecifické problémy a úlohy vyjadrené v novej stratégii – vyššia forma vzdelávania orientovaná na špecifické témy a problémy.

3.             Prevencia kriminality v SR – SWOT analýza

            SWOT analýza ako nástroj strategického plánovania bola využitá na hodnotenie silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb, ktoré spočívajú v súčasnom systéme prevencie kriminality v Slovenskej republike. Na jej vyhotovení sa spolupodieľali koordinátori prevencie kriminality na jednotlivých jej úrovniach.

            V záujme objektivizácie SWOT analýzy, bola táto analýza súčasťou medzirezortného pripomienkového konania, v rámci ktorého bola analýza doplnená.

	Silné stránky	Slabé stránky
ZdrojeŠtruktúryHodnotyVedomosti	RVPK (1993)  Stratégia prevencie kriminality v SR na roky 1999 – 2002Stratégia prevencie kriminality v SR na roky 2003 – 2006Rozpracovaná stratégia na podmienky ústredných orgánov štátnej správy (12 ministerstiev) Rozpracovaná stratégia na podmienky miestnej štátnej správy – Krajské úradyVybudované pracoviská prevencie v štruktúrach MV SR (PPZ, KRPZ, OR PZ) a KÚVybudované odborné pracoviská na úrovni štátnej správy (ÚPSVaR – sociálni kurátori, KÚ – PPP, CVPP)  Vybudovanie poradní Pomoc obetiam násilia (v 8 krajských mestách a v Poprade)Vybudovanie pracovísk prevencie na úrovni krajských a okresných miestZabezpečenie kontinuity financovania preventívnych projektov  v rámci  situ-ačnej a viktimačnej prevencie (rezerva vlády SR, kapitola MV SR)Požiadavky na vzdelávanie vyplýva-júce zo Zákona o štátnej službe Systém špecializovaného vzdelávania (základný kurz pre koordinátorov prevencie kriminality na úrovni štátnej správy, samosprávy a PZ)Poznatky získané zo spolupráce s MV Českej republiky  Súlad s právom ES/EÚ  Trojúrovňové zabezpečenie prevencieDisponibilná sieť sociálnych zariadení v oblasti prevencie V celkovej kriminalite trend eliminá-cie jej výskytu Vytvorená a funkčná koordinácia pre-vencie kriminality na regionálnej úrov-niAktivity MVO v oblasti prevencie kri-minalityOsobná iniciatíva a zanietenie pracov-níkov a dobrovoľníkov zapojených do realizácie preventívnych aktivít	Absencia legislatívnej úpravy prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnostiNekoncepčná reforma miestnej štátnej správy v roku 2004Nesystémové finančné zabezpečenie spektra aktivít prevencie kriminalityNedostatočná participácia verejnoprávnych médií na zvyšovaní právneho vedomia a informovanosti občanov o systéme prevencieNedostatočná participácia občanov v rámci komunít Nedostatočná pozornosť o všestranný rozvoj zdravej časti mladej populácie (detí a mládeže)Odkladanie zavedenia okrskového systému v štruktúrach mestských a obecných políciíNedostatočný podiel vedy a výskumu na tvorbe stratégií prevencie, v ich aplikácií na operatívne plány prevencieNedostatočné personálne zabezpečenie  Nedostatočná motivácia koordinátorov v ZŠ a SŠNedostatočné finančné zabezpečenie projektov sociálnej prevencie  Nedostatočné organizačné zabezpečenie prevencie samospráv, prevencia nie je považovaná za ťažisko prínosu obcí, miestNízka úroveň prepojenia so špecializo-vanou štátnou správou  Vysoká miera zaťaženia pracovníkov v inštitúciách v prepočte na možnosti a skutočnú potrebu prevencie Nezáujem podnikateľského sektora o part-nerskú spoluprácu v eliminácii kriminality na miestnej úrovniNízka inovovanosť programov prevencieNestabilizované inštitucionálne postavenie koordinátorov prevencie (na všetkých úrov-niach)Časté legislatívne a z nich vyplývajúce zmeny, ktorým podlieha organizácia zabez-pečenia prevencie kriminality
	Možnosti	Riziká
PolitickéEkonomickéSpoločenskéTechnické	Legislatívne upraviť prevenciu kri-minality – prijať zákon o prevencii kriminalityKonštruktívna a reálna stratégia pre-vencie kriminality na roky 2007 – 2010Intenzívnejšie využívanie európskych fondovZapojenie podnikateľskej sféry do viac zdrojového financovania oblastí pre-vencie kriminalityCelospoločenská aktivizácia občanov k eliminácii kriminogénnych faktorov Zaangažovať médiá od celoštátnej až po miestnu úroveň Prehlbovať súčinnosť s Európskou sieťou pre prevenciu kriminality a spoluprácu s členskými štátmi EÚSystematické budovanie a skvalitňo-vanie technických prostriedkov v ob-lasti prevencie kriminalityZlepšenie statusu, prestíže prevencie Možnosť zjednotenia regiónov, zmiernenie rozdielovVyužitie dobrých skúseností z ČR a ich uplatnenie v praxiVytvoriť vhodnejšie podmienky pre-vencie na nižších stupňoch výkonu, väčšia možnosť variabilityVyužiť skúsenosti existujúcich praco-vísk Zvyšovať informovanosť, výmena informáciíMožná flexibilita na zmeny potrieb prevencieSkvalitňovať partnerské väzby v pre-vencii v prepojení štátneho sektora, špecializovanej štátnej správy a mimo-vládneho sektora s podnikateľským sektoromZaložiť vzdelávacie centrá prevencie, bližšie k potrebám prevencie, monito-ringu, metodike a poradenstvu, uspo-kojujúc tak potreby danej lokalityEtablovať mimovládny sektor v pre-vencii, zintenzívniť spoluprácuUplatniť a rozšíriť terénnu prácu v prevenciiAktivita samosprávy pri tvorbe preventívnych programov miest a obcíVytvorenie programov bezpečnosti miest, obcí a regiónov a ich zapra-covanie do Plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja s prepojením na celoštátnu stratégiu prevencie kriminality schválenou vládouZáujem obyvateľstva o riešenie pro-blémov súvisiacich s kriminalitou a bezpečnosťouZintenzívniť spoluprácu štátnej po-lície, mestskej polície a súkromných bezpečnostných služieb	Pretrvávajúci rezortizmus v subjektoch prevencie kriminality Nezáujem občanov k aktívnej účasti na znižovaní kriminality Pretrvávajúce regionálne rozdiely a nesúlad medzi očakávaniami a realitouNarastanie kriminálnych deliktov margi-nalizovaných sociálnych skupín (bezdo-movci, deti ulice …)Deformovanie klasických (tradičných) európskych kultúrnych hodnôt pros-triedkami masovej komunikácieUzavretosť samosprávy k širšiemu chápa-niu prevencie kriminality a neochota k užšej súčinnosti so štátnou správouNedostatok záujmu súkromného sektora o spoluprácu Absencia prirodzeného záujmu o preven-ciu, odmietanie autorít vykonávajúcich prevenciuPretrvávajúce a prehlbujúce sa rozdiely rizikových skupín obyvateľstvaPretrvávanie problémov medzirezortnej spolupráce (absencia súčinnosti)Nízky rast služieb prevencie Inštitucionálna izolovanosť  Nesystematické financovanie preventív-nych aktivít Nedostatočná politickú vôľa pri rozvoji prevencie kriminalityNepokračovanie v odbornej príprave koor-dinátorov prevencie
Poznámka:	SWOT je skratka anglických slov:Strengths (silné stránky – prednosti)Weaknesses (slabé stránky – nedostatky)Opportunities (príležitosti)Treats (hrozby, ohrozenia) Analýza vychádza z predpokladu, že organizácia dosiahne strategický úspech maximalizovaním silných stránok a príležitostí a minimalizovaním slabých stránok a rizík.

4.             Očakávania a odporúčania medzinárodných organizácií

            Medzinárodná spolupráca v oblasti prevencie kriminality sa bude realizovať predovšetkým v týchto oblastiach:

– plnenie záväzkov, posúdenie očakávaní a odporúčaní, ktorými sa medzinárodné organizácie obracajú na Slovenskú republiku v oblasti prevencie kriminality,

– participácia na činnosti medzinárodných organizácií, zapájanie sa do komisií posudzujúcich preventívne projekty, do samotných medzinárodných projektov prinášajúcich efekt a úžitok pre krajinu,

– využívanie dobrých skúseností, efektívnych a úspešných postupov v prevencii         za účelom znižovania kriminality.

– rozvíjanie bilaterálnej spolupráce s krajinami susediacimi so Slovenskou republikou (predovšetkým s Českou republikou, Maďarskom,  Poľskom, Rakúskom  a Ukrajinou).

            Medzinárodnými subjektmi spolupráce so Slovenskou republikou sú Komisia OSN pre prevenciu kriminality a trestnú justíciu (ďalej len „UN CCPCJ“) a Európska sieť           pre prevenciu kriminality (ďalej len „EUCPN“).      UN CCPCJ je hlavným subjektom svetovej organizácie pre oblasť prevencie. Pripravuje medzinárodné dohovory a dokumenty, na príprave ktorých sa členské štáty participujú. Členské štáty zároveň implementujú tieto dokumenty a komisia implementáciu vyhodnocuje. Hlavným záväzkom krajín voči OSN je rozvíjanie stratégií prevencie kriminality na národnej úrovni (ale i na medzinárodnej úrovni). K aktivitám krajín patria zdieľanie najlepších praktík a presadzovanie myšlienok a hodnôt, ktoré podporujú proaktívne preventívne opatrenia.

            Inštitúcie Európskej únie, najmä prostredníctvom EUPCN, ktorá bola založená v r. 2001 rozhodnutím Rady 2001/427/SVV s cieľom, aby sa umožnila spolupráca, výmena informácií a skúseností medzi členskými štátmi a aj medzinárodnými organizáciami a poskytnúť expertízu Európskej komisii. Sieť pozostáva z národných expertov nominovaných za každý členský štát a sekretariátu, ktorého úlohou je zabezpečiť fungovanie siete. Do siete je zapojený aj Europol a Európske monitorovacie centrum pre drogy.

            Sieť urobila progres v  rozvoji spoločnej metodológie na prípravu, implementáciu a monitorovanie projektov v oblasti prevencie kriminality, pripravuje databázu údajov a informácií o stratégiách a politike v prevencii kriminality jednotlivých štátov.  Sieť slúži  ako poradný orgán Európskej Komisie. Slovenská republika vidí v EUCPN oporu                 pri presadzovaní prevencie kriminality po vstupe krajiny do EÚ.

            „Prevencia trestnej činnosti pokrýva všetky opatrenia, ktoré sú určené na to, aby znížili alebo inak prispeli k zníženiu trestnej činnosti a pocitu ohrozenia občanov, kvantitatívne i kvalitatívne, buď prostredníctvom priameho zabraňovania trestnej činnosti, alebo prostredníctvom postupov a zásahov určených na zníženie trestného potenciálu a príčin trestnej činnosti. Táto prevencia zahŕňa aj prácu vlády, kompetentných orgánov, agentúr trestného súdnictva, miestnych orgánov a v Európe založených asociácií špecialistov, súkromných a dobrovoľných sektorov, výskumných pracovníkov a verejnosti za podpory médií“ (definícia v zmysle Rozhodnutia Rady z 28. mája 2001 o vytvorení EUCPN).

            Európska Rada súhlasila s viacročným programom. V tomto programe je práca siete popísaná nasledovným spôsobom: Prevencia kriminality je nevyhnutnou časťou práce potrebnej na vytvorenie oblasti slobody a spravodlivosti. Preto Európska únia potrebuje efektívny nástroj na podporu členských štátov pri prevencii kriminality. Z tohto dôvodu       by sieť mala byť profesionálna a posilnená. Keďže rozsah prevencie je veľmi široký, je nutné sa sústrediť na opatrenia a priority, ktoré sú najprospešnejšie  pre  členské štáty  pri tvorbe efektívnej politiky prevencie.

            Hlavné zameranie aktivít EUCPN, ako sa uvádza  v oznámení Komisie, je

–  lepšia porovnateľnosť štatistík,

–  ochrana pred kriminalitou (legislatíva),

–  väčšia odolnosť tovarov, výrobkov voči kriminalite,

–  lepšie stanovovanie priorít typov kriminality,

–  spoločná metodológia vyhodnocovania a implementácie osvedčených praktík,

–  zoznam osvedčených praktík,

– dôraznejšie  monitorovanie  a  vyhodnocovanie  politiky  prevencie  kriminality v členských štátoch,

–  profesionalizácia a posilňovanie EUCPN.

Prevencia kriminality na úrovni EÚ

            Na úrovni EÚ sa  vo viacročnom pracovnom programe  zvlášť spomínajú špeciálne     3 oblasti:

Lepšia porovnateľnosť štatistík:  je základným predpokladom pre prevenciu založenú na základoch evidencie na úrovni EÚ a v členských štátoch. Porovnateľnosť závisí od použitia rovnakých definícií, kategórií, metodológie sledovania, evidencie. Rôznorodosť týchto predpokladov obmedzuje hodnotu existujúcich zdrojov štatistických informácií. Znamená to, že trendy na úrovni EÚ nemožno dôveryhodne identifikovať, ani porovnávať vplyv spoločných opatrení, identifikovať nadnárodné priority. EK už v tejto záležitosti podpísala memorandum porozumenia s Eurostatom.

Ochrana pred kriminalitou (legislatíva): vzťahuje sa na kontrolu návrhov politiky prevencie a novej legislatívy a nariadení vzhľadom na možné kriminogénne a preventívne účinky. EUCPN súhlasí s tým, že je potrebné začať a trvalo zabezpečovať, aby nová a existujúca  legislatíva nemala  neželané následky, ktoré vedú ku kriminalite. Za týmto účelom sa budú vytvárať podskupiny, ktoré budú pomáhať komisii a členským štátom :

– vyhodnocovať, čo by sa mohlo alebo malo vykonať, aby legislatíva lepšie chránila pred  kriminalitou,

– vymedziť možnosti a priority pre budúce aktivity, obzvlášť čo je vhodné a dosiahnuteľné na úrovni EÚ v porovnaní s identifikáciou osvedčených skúseností na národnej úrovni, čo by mohlo byť napodobnené aj inými členskými štátmi.

Väčšia odolnosť tovarov, výrobkov voči kriminalite:  znamená zmapovanie citlivosti nových výrobkov, služieb a systémov voči krádežiam a zločinu. Ochrana pred zločinnosťou a ochrana výrobkov sú vysoko účinným nástrojom prevencie kriminality v skoršom štádiu. Tieto nástroje možno napr. použiť pri formulovaní EÚ-kódu            za účelom vývoja výrobkov s ochranou voči kriminalite. Výrobcovia môžu byť zainteresovaní venovať viac pozornosti  rizikám spojeným so zločinnosťou                   u niektorých výrobkov a služieb. Mnoho výrobkov a služieb používaných v každom členskom  štáte sa vyrába a reguluje v iných krajinách a v multinárodných spoločnostiach, takže čisto národná iniciatíva má len limitovaný úspech.            EUCPN súhlasí s tým, že navrhovanie výrobkov a služieb tak, aby boli odolné voči zločinnosti je oblasť s veľkým potenciálom rozvoja.

Prevencia kriminality v členských štátoch

            Prvý pracovný program z Tampere a rozhodnutia Rady o založení EUCPN priradili prioritu prevencii mestskej kriminality, zločinnosti mládeže a drogovej kriminalite. V roku 2006 sa stanovila ako priorita téma: kriminalita mládeže a alkoholizmus. Problematika kriminality mládeže a zníženia mestskej kriminality sa ukazujú ako dlhodobé úlohy vyžadujúce si sústredenú pozornosť členských štátov. Tieto priority by mali byť implementované a ich výsledky vyhodnocované. 

            Ak dochádza k špecifickým javom alebo druhom kriminality, stanovenie priorít          by sa malo uskutočniť takým spôsobom, aby úsilie EUCPN spolu s inými prioritami, ktoré stanoví Európska komisiavo svojom pracovnom programe, bolo v prospech všetkých alebo väčšiny členských štátov.

            Jednou z najhlavnejších úloh EUCPN je výmena skúseností a informácií o efektívnych a osvedčených postupoch. EUCPN zakladá databázu úspešných preventívnych projektov. Na stránke www.eucpn.org je uverejnený formát, do ktorého          sa každý projekt stručne popíše tak, aby bolo možné podľa určitých hľadísk nájsť problematiku, ktorá sa má riešiť, s popisom vzoru, nápadu a s možnosťou napojiť                  sa na partnerskú organizáciu. K tomu, akým spôsobom sa bude vyhodnocovať projekt            a či spĺňa podmienky najlepších skúseností, je vypracovaný metodický pokyn a zoznam kategórií projektov podľa problematiky, ktorú projekt rieši. Projekt však môže patriť             do viacerých kategórií. Databáza najlepších skúseností sa tiež nachádza na uvedenej internetovej stránke a je pravidelne aktualizovaná. EUCPN má ambície poskytnúť aj ďalšiu výhodu – a to pomoc pri hľadaní finančných zdrojov pre projekty (možno uviesť aktivity Švédska – konferencia a Fínska ECPA, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie – financovanie  seminára v tejto oblasti).

            Efektívnosť EUCPN bude závisieť aj od aktivít jednotlivých členských štátov a konkrétne od toho, či majú všetky štáty formálne prijatú stratégiu prevencie kriminality a či túto politiku aj implementujú. Pokiaľ by tomu tak nebolo, existuje riziko, že aktivity siete, akokoľvek užitočné, zostanú v čiastočnej izolácii bez nasledujúceho využitia v národnej praxi v prevencii členských štátov.

            Sieť urobila istý progres v  rozvoji spoločnej metodológie na prípravu, implementáciu a monitorovanie projektov v oblasti prevencie kriminality. Ešte je však veľa potrebné urobiť, ak má byť sieť silným nástrojom.

            V súčasnosti sa mnohé štáty angažujú v zlepšení projektov v oblasti prevencie kriminality. Možno ako príklad uviesť každoročné kriminologické sympózium a udeľovanie cien za kriminológiu , ktoré sa uskutočňujú vo Švédsku (Štokholm) pod záštitou švédskej RVPK a Medzinárodnej spoločnosti pre kriminológiu pri Štokholmskej univerzite. Cieľom sympózia je podporiť rozvoj poznatkov o príčinách zločinu, efektívnejšiu politiku                pre zaobchádzanie s páchateľmi trestných činov, zlepšiť poznatky o alternatívnych formách prevencie v rámci trestného práva aj mimo neho, opatrenia na zlepšenie pomoci obetiam zločinu.

            Fínsko zrealizovalo projekt z fondov EÚ za podpory fínskej vlády za účelom vyhodnotenia najlepších projektov, udelenie ceny ECPA European Crime Prevention Award – Európska cena za projekt prevencie kriminality. V organizovaní tohto podujatia bude pokračovať Portugalsko a postupne ďalšie predsedajúce krajiny, pričom sa budú riešiť   aj otázky prípravy expertov pre vyhodnocovanie projektov, metodológia vyhodnocovania, podpora financovania. Sekretariát RVPK bude do súťaže prihlasovať osvedčené projekty       za SR a bude na tomto projekte spolupracovať s organizujúcou krajinou.

            Európska komisia sa v súčasnosti zaoberá  ďalšou aktivitou v oblasti prevencie          a to je vytvorenie platformy Partnerstva súkromného a verejného sektora proti organizovanému zločinu. Komisia bude organizovať pravidelné strategické stretnutia na najvyššej úrovni, ktoré sa budú konať pod titulom Európska verejno – súkromná platforma proti organizovanému zločinu v rámci existujúceho fóra na prevenciu proti organizovanému zločinu. Na stretnutiach platformy sa prediskutujú témy: identifikácia medzier v legislatíve a politike, nová legislatíva a prostriedky na potláčanie kriminality, konzultácie a poradenstvo o formulácii politiky, možná podpora súkromného sektora            pri implementácii politiky, orientácia stratégie prevencie proti organizovanému zločinu, zameranie a potreba výskumu, výmena expertízy, informácií, sieťovanie v rámci súkromného a verejného sektora a komisie. informácií, výskumu, počítačovou kriminalitou. Je potrebné ešte schváliť akčný program tejto platformy.

            Viacročný program, ktorý prijala Európska Rada (5. novembra 2005) vyslovene stanovuje, že prevencia kriminality je nevyhnutná súčasť práce, ktorá je potrebná pre vytvorenie oblasti slobody a spravodlivosti v EÚ.

5.             Priority stratégie prevencie kriminality

            Doterajšie poznatky a skúsenosti z preventívnej práce, očakávania a odporúčania medzinárodných organizácií pre prevenciu kriminality vygenerovali problémy, ktorým bude potrebné venovať v rámci prevencie osobitnú pozornosť. Priority nie sú výlučnými,              ale najdôležitejšími časťami stratégie a sú nasledovné:

Prevencia a zníženie kriminality detí a mládeže.

Zvýšenie bezpečnosti miest.

Prevencia viktimácie a pomoc obetiam zločinu

Prevencia a eliminácia násilia na ženách a v rodinách.

Prevencia a pomoc obetiam obchodovania s ľuďmi.

5.1           Prevencia a zníženie kriminality detí a mládeže

            Osobitnú úlohu zohráva prevencia a všetky jej druhy vo vzťahu k mladej generácii, k maloletým, mladistvým a k osobám blízkym veku mladistvých.

            Problematika vymedzenia kategórií detí a mládeže predstavuje osobitný problém. Podľa legislatívy OSN a UNESCO sú deťmi všetci od narodenia do 18 roku života. Sociologický vek mládeže býva vymedzený spôsobom života, hodnotovými orientáciami a subkultúrou (mládeže), niekedy býva spájaný i s termínom „mladí dospelí“. Psychologické vymedzenie sa zaoberá detstvom, ako obdobím nezáväzných hier, pubertou a adolescenciou, právo rozlišuje medzi maloletými, mladistvými a osobami blízkymi veku mladistvého.

            Toto osobitné miesto prevencie vo vzťahu k mládeži vyplýva nielen z oveľa väčšej možnosti predchádzať kriminalite, ale aj z povinnej starostlivosti o mladú generáciu, ktorá bude za krátku dobu rozhodujúcim spôsobom realizátorom kvality života slovenskej spoločnosti, hodnôt a noriem, národných i nadnárodných, všeľudských tradícií a kultúry.

            Okrem poznania príčin a podmienok páchania trestných činov, individuálnych i sociálnych, preto pristupuje ako ďalšia podmienka efektívnosti preventívnych aktivít poznanie života súčasnej mládeže, spôsobu jej myslenia, hodnotových orientácií, problémov a subkultúry mládeže. Nezaobíde sa to bez ďalšej profesionalizácie prevencie, orientovanej   na mladistvých, maloletých a „mladých dospelých“, bez osobitnej prípravy preventistov, nielen v Policajnom zbore, ale aj v školách, kultúrnych a osvetových zariadeniach, v orgánoch štátnej správy a samosprávy, v zariadeniach s prevahou sociálnej práce. Okrem vedy a výskumu mládeže tak, ako je to vo väčšine vyspelých štátov Európy, by malo slúžiť i zvýšené úsilie prípravy odborníkov pre prácu s mládežou. Tomu by mali slúžiť:

1. Vzdelávacie programy,

2. Sociálnopsychologické výcviky,

3. Legislatívne prostredie.

            Vo všetkých troch zložkách je zaznamenávaný citeľný nedostatok. Programy vzdelávania učiteľov, sociálnych pracovníkov, sudcov, prokuratúry i policajtov – v diferencovanej podobe – neobsahujú doposiaľ poznatky ani z kriminológie, vrátane prevencie akýchkoľvek spoločensky nežiaducich javov, ani poznatky o mládeži, spôsobe jej života a myslenia. Tento deficit je pociťovaný tak v oblasti pregraduálneho (najmä vysokoškolského) ako i postgraduálneho a celoživotného (vrátane vysokoškolského) vzdelávania. Táto skutočnosť vystupuje ako problém s osobitnou naliehavosťou, keď je víziou spoločnosť založená na poznatkoch. Stratégia prevencie nemôže opomenúť oblasť rozvoja vedy a výskumu v kriminológii, ani vzdelávanie v tejto oblasti.

Juvenilná justícia a jurisdikcia, súdnictvo, práca s mládežou v Policajnom zbore

          V SR neexistuje doposiaľ zákon o mládeži, zákon o juvenilnej justícii ako lex specialis (nemecký Jugendgerichtgesetz, ale aj Jugendstrafrecht, Jugendgerichtshof v Rakúsku).       Je však vytvorený  priestor v zákone  na ustanovenie (v rámci rozvrhu práce)  špecializovaného senátu pre mladistvých (§ 347 ods. 1 Trestného poriadku).

Sociálna kuratela je staronovým inštitútom nanovo vymedzeným v zákone o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, ktorého cieľom je odstránenie, zmiernenie a zamedzenie prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu dieťaťa a plnoletej fyzickej osoby a poskytovanie pomoci v závislosti    od závažnosti poruchy a situácie, v ktorej sa nachádza dieťa alebo plnoletá fyzická osoba. Jedná sa o vykonávanie opatrení v tak náročnej oblasti akou je pomoc deťom s poruchami správania, ich zastupovanie v prípravných trestných konaniach, ale aj v konaniach pred súdom a spolupráca na penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti. Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnej ochrane detí a sociálnej kuratele v znení neskorších predpisov upravuje v osobitnom ustanovení adresátov sociálnej kurately detí. Popri maloletých, ktorí sa dopustili páchania činu inak trestného, mladistvých páchateľov trestnej činnosti  a mladistvých podozrivých z páchania trestnej činnosti sa opatrenia vykonávajú i pre deti zneužívajúce drogy alebo deti závislé na drogách, deti závislé na hazardných a iných hrách, deti, u ktorých sa pre poruchy správania prejavujú problémy v škole, vrstovníckych skupinách, zanedbávajú školskú dochádzku a pod.

Za dôležité považujeme najmä  dôsledné odlíšenie vykonávania opatrení pre deti, u ktorých sa  prejavili poruchy správania rôznej povahy a závažnosti, a pre deti, u ktorých     sa neprejavili problémy správania ani poruchy správania avšak ich jednorazové alebo krátkodobé správanie vyžaduje pre svoju závažnosť alebo neprimeranosť odbornú pomoc. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri pomoci deťom s poruchami správania, v závislosti od povahy a závažnosti poruchy správania situácie, v ktorej sa dieťa nachádza, plní rôzne úlohy. Právna úprava upravuje opatrenia, ktoré je treba vykonať, lebo predchádzajú opatreniam upraveným v iných právnych predpisoch, ktoré s nimi bezprostredne súvisia a nadväzujú na ne, alebo je ich treba vykonávať na základe týchto právnych predpisov, a preto je potrebné upraviť spôsob ich vykonávania. Významné sú najmä úlohy, ktoré plní podľa osobitných predpisov v trestnom konaní a tiež úlohy v súvislosti s výkonom trestu odňatia slobody. Zákon č. 305/2005 Z. z cielene odlišuje úlohy sociálnych kurátorov smerované do obdobia počas výkonu trestu odňatia – udržiava písomný a osobný kontakt s mladistvým počas výkonu trestu odňatia slobody, výkonu ochrannej výchovy; spolupôsobí pri jeho prevýchove a riešení jeho osobných problémov, rodinných problémov a sociálnych problémov, podieľa sa na príprave mladistvého na prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a z výkonu ochrannej výchovy, pôsobí na rodinné prostredie mladistvého a pripravuje rodinu na jeho návrat a pod. a do obdobia po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, výkonu ochrannej výchovy – pomáha najmä pri uľahčení návratu do rodiny, hľadaní možností pokračovať v ďalšej príprave na povolanie, pri hľadaní zamestnania, riešení osobných a vzťahových problémov a pod. Okrem úloh v trestnom konaní, plnení povinností smerom      k orgánom činným v trestnom konaní a súdu v poskytovaní súčinnosti orgánom činným v trestnom konaní a súčinnosti pri výkone probácie a mediácie poskytuje orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately i pomoc a ochranu mladistvému a plní úlohy v priestupkovom konaní, motivuje k liečbe drogových a iných závislostí, poskytuje pomoc dieťaťu po návrate zo zariadenia na liečbu alebo resocializáciu drogových a iných závislostí   a pod.

Ak je potrebné pri zabezpečení sociálnej kurately detí spolupôsobenie iných subjektov, plní orgán sociálnoprávnej ochrany  detí a sociálnej kurately úlohu koordinátora.

Od roku 2005 bolo rozšírené zabezpečenie služobnej pohotovosti prostredníctvom použitia mobilných prostriedkov tzv.  „dosažiteľnosť“ okrem sociálnoprávnej ochrany detí    aj na oblasť sociálnej kurately, čím bola zabezpečená 24 hodinová pohotovosť orgánov sociálnoprávnej ochrany a to najmä pri zabezpečovaní sústavnej ochrany života, zdravia a priaznivého psychického vývinu a sociálneho vývinu dieťaťa.

Je treba tiež uviesť, že zákon zavádza i pojem mladý dospelý pre plnoletú fyzickú osobu do 25 rokov veku, pre ktorú sú osobitne adresované určité oparenia tohto zákona, napr. v rámci úpravy sociálnej kurately plnoletých fyzických osôb je zdôraznené, že osobitná pozornosť sa pri výkone opatrení sociálnej kurately pre plnoletú fyzickú osobu venuje mladým dospelým.

Súčasťou právnej úpravy je aj úprava osobitných kvalifikačných predpokladov          pre niektoré opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Sociálnu kuratelu   pre deti môžu vykonávať len fyzické osoby, ktoré získali vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore sociálna práca alebo majú uznaný doklad o takomto vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou  (sociálnu kuratelu pre plnoletých za tých istých podmienok len fyzické osoby, ktoré získali vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore sociálna práca alebo andragogika).

Stanovenie prísnych kvalifikačných predpokladov však nestačí, je potrebné zaviesť  špecifické vzdelávanie sociálnych kurátorov detí. V tejto súvislosti sa zrealizoval pilotný vzdelávací projekt „Vzdelávanie sociálnych pracovníkov štátnej správy zastupujúcich práva detí a mládeže vo veciach trestných a inak trestných“, ktorého sa zúčastnili i zástupcovia miest a obcí v Bratislavskom regióne.  Vzdelávanie je zamerané na získanie teoretických i praktických skúseností zameraných hlavne na úlohy sociálnych kurátorov v prípravnom konaní a v konaní pred súdom.  Na základe výsledkov z tejto aktivity  (dobrá spätná väzba, zaujímavý obsah vzdelávania a pod.) bol pripravený projekt na pokračovanie vzdelávania v ostatných regiónoch Slovenska tak, aby  bola aspoň čiastočne riešená potreba vzdelávania a odbornej prípravy   zamestnancov  vykonávajúcich opatrenia pre deti u ktorých sa prejavujú poruchy správania, ktorí  zastupujú deti v prípravnom konaní a konaní pred súdom v trestných veciach. Zároveň sa pripravuje plošné zavedenia supervízie výkonu opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Vzdelávacieho modulu sa zúčastnilo 60 sociálnych kurátorov pre deti a zástupcovia miest a obcí pôsobiaci v danej oblasti.

            Osobitnú kapitolu predstavujú príslušníci Policajného zboru, v pracovnej náplni ktorých je prevencia kriminality mládeže a  páchanej na mládeži. Sú to spravidla príslušníci Policajného zboru zaoberajúci sa prevenciu kriminality a kriminalitou mládeže na všetkých stupňoch riadenia v Policajnom zbore.

            Význam preventívnych aktivít v školách spočíva v predovšetkým v najširšom možnom vplyve na celú mladú generáciu. Keďže školami (povinná školská dochádzka) prechádza dnes prakticky celá populácia, je nevyhnutné venovať tak výchove, vzdelávaniu ako i špecifickým preventívnym aktivitám na školách osobitnú pozornosť.

            Súčasná situácia nenasvedčuje o docenení orgánov ústrednej štátnej správy,             ako i špecializovaných orgánov štátnej správy, ale aj samosprávy tejto problematiky. Ich činnosť sa nezriedka redukuje iba na protidrogové aktivity, pričom aj tieto dosahujú veľmi rozdielnu a neraz problematickú úroveň. Funkcia koordinátora prevencie (prevažne protidrogových aktivít) je poznačená vysokou fluktuáciou (priemerná doba výkonu tejto funkcie je jeden školský rok), nedostatočnou pripravenosťou na výkon tejto funkcie,             ako i nedostatočným alebo vôbec žiadnym ocenením. Naviac sme svedkami toho,                 že sa ostatní vyučujúci, vrátane vedenia škôl zriekajú preventívnych aktivít s poukazom,         že na to majú v škole koordinátora. Jeho funkciou je však koordinácia preventívnych aktivít všetkých vyučujúcich i žiakov, iniciácia peer programov, príprava a realizácia projektov spojených s prevenciou, mobbingom a vandalizmom, ba i násilím, ktoré sa dali nazvať predpoliami kriminality. Nezriedka sme svedkami i trestnej činnosti a účasti školskej mládeže na organizovanej a majetkovej kriminalite, ako o tom svedčia štatistiky Policajného zboru.

            Spätný pohľad ukazuje, že v období rokov 1990 – 1997 sa postupne zvyšoval podiel osôb do 18 rokov na páchaní trestnej činnosti. Kým v roku 1989 bol ich podiel len 6,3%, v roku 1997 bolo 28,3% objasnených trestných činov spáchaných osobami mladšími ako      18 rokov. V absolútnych číslach možno za najhorší rok z pohľadu počtu spáchaných trestných činov osobami do 18 rokov považovať rok 1993, kedy táto veková kategória spáchala      13 684 trestných činov. Z tohto počtu deti spáchali 4 585 trestných činov a mladiství       9 099. Ak keď v percentuálnom vyjadrení nebol tento rok najhorší, osoby do 18 rokov spáchali každý štvrtý trestný čin. Podiel osôb do 18 rokov na celkovej objasnenej trestnej činnosti predstavoval 25,87%.

             V rokoch 1998 – 2006 bol zaznamenaný postupný pokles podielu osôb do 18 rokov na páchaní trestnej činnosti, čo dovoľuje hovoriť o pozitívnom trende (v roku 2006 bol podiel osôb do 18 rokov objasnenej trestnej činnosti 14%, čo predstavovalo 6654 trestných činov).

Hlavné úlohy

            Intenzívne rozvíjať kriminológiu ako teoreticko-empirickú vednú disciplínu               na vysokých školách a vedeckovýskumných inštitúciách  a zabezpečiť pravidelnú medzinárodnú výmenu skúseností.

            Zabezpečiť prenos najnovších teoretických a praktických poznatkov do praxe každodenného života škôl, súdov, prokuratúry a Policajného zboru.

            Zabezpečiť vzdelávanie v oblasti najnovších poznatkov o mládeži.

            Vytvárať systemizované miesta pre preventistov, špecializovaných na problematiku mládeže.

Vytvoriť podmienky na vzdelávanie zamerané na získanie teoretických i praktických skúseností zameraných hlavne na úlohy sociálnych kurátorov v prípravnom konaní a v konaní pred súdom.

Zvýšiť odbornú pripravenosť súčasných i budúcich učiteľov počas prípravy na svoje povolanie na preventívne aktivity, vrátane oboznámenia sa so základmi kriminológie.

            Zabezpečiť odborné, minimálne 4-semestrálne (doplnkové, rozširujúce a pod.) vzdelanie odborníkov na školách, ktorých výkon funkcie bude riadne hodnotený (napr. honorovaný).

            Na školách pripravujúcich učiteľov zaradiť do študijných programov otázky prevencie drogových závislostí, prevencie násilia, mobbingu a trestnej činnosti na školách.

            Venovať väčšiu pozornosť zmysluplnému využívaniu voľného času detí a mládeže – šetrenie v tejto oblasti hrozí bumerangovým efektom v podobe nárastu priestupkov i kriminality mládeže.

            Žiadať od kontrolných orgánov (školskej inšpekcie) dôslednú kontrolu plnenia úloh škôl v oblasti prevencie a výsledky kontrol zaradiť medzi ukazovatele kvality výchovno-vzdelávacieho procesu na školách.

            Vytvárať priestor a uskutočňovať úzku a neformálnu spoluprácu všetkých zainteresovaných, t.j. škôl, prokuratúry, súdov, polície, sociálnych odborov, zdravotníctva, kultúry a mimovládnych organizácií.

            Osobitnú pozornosť venovať printovým a elektronickým médiám so zameraním          sa na verejnoprávnu televíziu a rozhlas, vypracovať dlhodobý program venovaný problémom narastajúcej kriminality mládeže.

            Požadovať na úrovni vlády SR aktívnu účasť ústredných orgánov štátnej správy         na vytváraní sociálnej klímy zameranej proti páchaniu trestných činov, na znižovanie tolerancie voči spoločensky nežiaducim javom medzi mládežou, zvlášť v oblasti kultúry a umenia.

            Aspoň raz ročne hodnotiť stav a úroveň kriminality mládeže spolu s ostatnými spoločensky nežiaducimi javmi (samovražednosť, prostitúcia, záškoláctvo, drogové závislosti, vandalizmus a pod.) na úrovni vlády SR a príslušného parlamentného výboru Národnej rady SR.

            Pravidelne uskutočňovať medzinárodné výmeny skúseností, preberanie vhodných zahraničných skúseností, uvoľňovať prostriedky na nákup zahraničnej odbornej kriminologickej literatúry, vedeckých a odborných časopisov.

            Vypisovať súťaže na riešenie otvorených problémov, najlepšie projekty prijímať a súčasne i hodnotiť realizáciu prijatých projektov.

5.2           Zvýšenie bezpečnosti miest

            Bezpečnosť miest je jeden z  faktorov, ktoré výrazne ovplyvňujú život občianskej spoločnosti v nich.  Limituje rozvoj sociálnych vzťahov, aktívnu účasť na verejnom živote,  slobodu pohybu, rozvoj podnikania a ďalšie faktory, ktoré majú dopad na rozvoj miestnych komunít. Aj napriek tomu, že ide o výrazne limitujúci prvok, jeho význam je obvykle v bežnom živote podceňovaný. Aj keď vláda má jasnú zodpovednosť za vytvorenie právneho rámca pre prevenciu kriminality a represiu, za zabezpečenie adekvátnych zdrojov a politické vedenie, je to predovšetkým miestna úroveň, kde sú problémy bezpečnosti vnímané a pociťované najakútnejšie a kde je pocit ohrozenia každodennou skutočnosťou. Takto           je   problém   bezpečnosti   miest  chápaný   v európskom  i  svetovom  meradle.    Kriminalita            

je predovšetkým spájaná s mestským prostredím (je typická najmä pre veľké sídliskové celky), tomu adekvátne zodpovedá aj pozornosť venovaná jej prevencii.

            Samospráva, ktorá od roku 1990 aktívne vstúpila do problematiky prevencie, rokmi prešla viacerými vývinovými fázami. Prejavilo sa to aj na úlohách, ktoré si stanovila v svojich dokumentoch týkajúcich sa prevencie. V súčasnosti samospráva svoj podiel v oblasti prevencie a bezpečnosti stabilizovala a zamerala sa najmä na aktivity súvisiace s výkonom niektorých samosprávnych kompetencií, ako je zriadenie obecnej polície, účasť                 na preventívnych projektoch, budovanie monitorovacích systémov a vytváranie iných špecifických aktivít preventívneho charakteru.

            Ukazuje sa, že pre rozvoj preventívnej praxe v podmienkach samosprávy je potrebné v prvom rade zhromaždiť čo najviac informácií k už realizovanej prevencii, o opatreniach zameraných na zvýšenie bezpečnosti občanov miest, projektoch a aktivitách eliminujúcich príčiny a podmienky kriminality a inej protispoločenskej činnosti, faktorom, ktoré uľahčujú vznik kriminality a inej protispoločenskej činnosti a príkladov dobrej a efektívnej praxe.       Nie je potrebné vytvárať to, čo už bolo vytvorené a opakovať prípadné chyby. Aj samospráva sa učí sama od seba, aby sa mohla samostatne, nezávisle od štátnych systémov tvoriť vlastnú bezpečnostnú politiku. Aby samosprávny systém spoznal súčasný stav, musí vykonať v súčinnosti s orgánmi štátnej správy tak kvantitatívnu, ako aj kvalitatívnu analýzu stavu, v ktorom sa v súčasnosti nachádza.

            Každý systém, teda aj preventívny, pozostáva v podmienkach samosprávy z nosných prvkov, ktoré sa postupne pre tento systém stávajú charakteristickými a odlišujú ho od iných systémov. Ide najmä o nasledujúce prvky.

Nositelia prevencie

            Ide o východiskový prvok, ktorý definuje zapojenie jednotlivých subjektov                 do preventívnych aktivít v podmienkach samosprávy. Rozvoj preventívnej praxe vyžaduje zapojenie čo najväčšej časti obyvateľov miest do preventívnej praxe. Pokrytie existujúcej sociálnej patológie predurčuje tvorbu a existenciu množstva štruktúr a ich špecifické zameranie. Prevencia vyžaduje reálne nástroje umožňujúce nielen prijímanie rozhodnutí a odporúčaní, ale aj ich výkon v miestach výskytu problémov. Nositeľmi prevencie nemôžu byť výlučne len orgány samosprávy a ich poradné štruktúry, nevyhnutnosťou sa stáva podpora občianskych aktivít. Inventarizácia subjektov, ktoré pôsobia v oblasti prevencie a získanie informácií o ich cieľových skupinách, zameraní činnosti, vytvorených nástrojoch a spolupracujúcich subjektoch, je prvým krokom k vytvoreniu mapy územia mesta a preventívnych služieb v jednotlivých lokalitách.  Budovanie partnerstiev, komunitných centier, centier záujmovej činnosti, projektová činnosť a vytváranie inštitucionalizovaného základu pre rozvoj preventívnej praxe. Ak sa v meste zhoršujú medziľudské vzťahy, narastá kriminalita a iná protispoločenská činnosť. Ak komunita nemá sebaochrannú                            a sebaaktualizačnú funkciu, prevláda individualizmus a neexistujú sily verejného záujmu. Prevencia je priestor, ktorý potrebuje účasť komunít.

Vzťahy medzi prvkami preventívneho systému

            Nositelia prevencie vytvárajú štruktúrované vzťahy, ktoré vyplývajú z postavenia, kompetencií a úloh jednotlivých subjektov, ktoré sa na prevencii podieľajú. Hierarchická štruktúra predstavuje deľbu úloh a zodpovednosti, ktoré jednotliví nositelia prevencie v samosprávnom systéme majú. Výkon odborných činností ako sú analýzy, poradenská           a projekčná činnosť a pod. si vyžadujú kvalifikovaných odborníkov, pôsobiacich v danej oblasti. Výkon aktivít v teréne si vyžaduje špeciálne pripravených preventistov, ktorí dokážu otvoriť a udržať komunikačný kanál s komunitou v ovplyvňovaných oblastiach. Zber informácií, ich vyhodnocovanie, realizácia opatrení a budovanie pozitívnych hodnôt             sú v kompetencii terénnej práce. Ďalšia skupina vzťahov vzniká k podporným zoskupeniam, ktoré môžu vynikať ako výsledok aktivít cirkví a náboženských spoločností, etnických skupín, občianskych aktivít ktoré vznikli mimo obce, ochranárskych združení a pod. Samospráva pre kooperáciu preventívnych aktivít vytvára vlastné koordinačné orgány (komisie) a spojením rôznych subjektov partnerstvá. Ide o kooperáciu preventívnych aktivít a vyvolávanie synergie z realizovaných programov a projektov najmä spoluprácou, vzájomnou podporou a rozširujúcim sa pôsobením na jednotlivých členov komunity. Široký výber aktivít umožňuje zapojenie celého spektra doposiaľ pasívnych jedincov a skupín. Prevencia predpokladá spoluprácu, koordináciu a vzájomnú podporu. Vo vzťahu k občanom je to ponuka možností nájsť svoje uplatnenie v ponúkanom spektre činností, ktoré sú ľudsky    i spoločensky prospešné. Vytvorenie pozitívnych horizontálnych a vertikálnych vzťahov medzi jednotlivými subjektmi pôsobiacimi v oblasti prevencie je jednou z úloh samosprávy.

Vzťah preventívneho systému k iným systémom

            Prevencia je neoddeliteľnou súčasťou všetkých sociálnych vzťahov. Preto                   ju nie je možné striktne oddeľovať od iných vzťahov. Každé mesto má svoju históriu, tradície, kultúru a osobitosti, ktoré sa vytvorili v priebehu storočí. Za tvorivým procesom   sú ľudia, ktorí v meste žili a boli súčasťou diania v meste. Napájanie prevencie                      na už existujúce systémy sociálnych hodnôt a vzťahov je len znovuobjavením toho, prečo mnohé z týchto systémov vznikli. Hľadanie kľúčových prvkov, ktoré ľudí spájajú a zbližujú, chránia ich pred ohrozením a nežiaducimi prejavmi je začiatkom preventívnych analýz. Skôr ako sa rozhodne o ktoromkoľvek probléme, ktorý sa týka obyvateľov mesta, je potrebné zvážiť, ako eliminovať riziká, ktoré z rozhodnutia vyplynú. Napríklad umiestnenie športovísk, detských ihrísk, klubov či komunitných centier musí byť posudzované            aj z pohľadu rizík, ktoré v danej oblasti existujú. Samospráva rieši otázky súvisiace s rozvojom mesta a preto musí aj predpokladať, aké ohrozenia prijímané rozhodnutia so sebou prinášajú. Spolupráca samosprávy s odborníkmi na prevenciu pri posudzovaní aj zdanlivo neutrálnych otázok sa prejavuje v znižovaní rizík a minimalizujú sa škody, ktorých odstránenie stojí samosprávu zbytočne vynaložené prostriedky. Prevencia predchádza širokému spektru škôd. Preto je to oblasť odbornosti a ľudskosti k iným, ktorí ohrozenie nevnímajú či podceňujú a sami sa predurčujú do rolí obetí.

Systémové a synergické opatrenia

            Prevencia v meste je tvorená systémom subjektov, vzťahmi medzi nimi a vzťahmi s ďalšími systémami. Ako štát, tak aj samospráva a samotná občianska spoločnosť tvoria štruktúry a prostredníctvom nich aj vzťahy, ktoré majú predchádzať škodám a posilňovať      to, čo je pozitívne a prínosné pre všetkých adresátov. Ak systém existuje izolovane, je tak silný, akým silným je jeho najslabší článok. Tým článkom sú obvykle finančné zdroje, ktoré by mali umožniť realizáciu preventívnych aktivít. Spájanie sa jednotlivých systémov znižuje celkové náklady prevencie a tým aj znižuje náročnosť na finančné zdroje a vytvára zoskupenia s vyššou efektivitou. Budovanie a rozvoj systému prevencie si vyžaduje najmä zvládnutie manažérskych zručností, budovanie odborne pripravených tímov, vyhľadávanie odborníkov v jednotlivých oblastiach pôsobenia, technickú, informačnú a administratívnu podporu. Je hazardovaním s ľudskými zdrojmi, ak sa nevyužíva to najlepšie čo, sa na území mesta nachádza. Mestá sú nútené právnymi predpismi tvoriť sebaochranné štruktúry v oblastiach spojených s existenciou rizík ohrozujúcich životy, zdravie a majetok obyvateľov obce, ako napr. protipožiarne jednotky, jednotky civilnej ochrany a podobne. Pričom rovnaké štruktúry by mohli pôsobiť aj v oblasti prevencie, aj keď právne predpisy ich budovanie neprikazujú. Stanovujú však výsledný efekt preventívneho pôsobenia, keď ukladajú obciam zodpovednosť za verejný poriadok, či možnosť upraviť obecné veci verejného poriadku prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení. Rozširuje sa pôsobnosť obcí v oblasti sociálnej starostlivosti a pomoci. Preto je namieste otázka, či jeden a ten istý nástroj nemôže byť multifunkčným a vysoko účinným pri realizácií viacerých potrieb komunity.                   Ide o sieťovanie a napĺňanie zmyslu toho, čo je prospešným, aby sa stalo ešte prospešnejším.

            Neexistuje oblasť v kompetencii samosprávy, kde by sa nedalo hovoriť o prevencii v širšom slova zmysle. Nielen z pohľadu kriminality a inej protispoločenskej činnosti,          ale aj z pohľadu ochrany základných hodnôt potrebných pre plnohodnotný ľudský život. Kvalita ľudského života je cieľom každej preventívnej aktivity. Z uvedeného hľadiska            je v súčasnosti samospráva tým systémom, ktorý potrebuje presadiť prevenciu do všetkých oblastí, v ktorých realizuje svoje kompetencie. Riešenie problémov súvisiacich s kriminalitou a inou protispoločenskou činnosťou, marginalizovaných skupín, prijímanie opatrení               na eliminovanie hmotnej núdze a nezamestnanosti, vzdelávanie a profesijná príprava, riešenie problémov s bývaním, zdravé životné prostredie, záujem na zdravom raste detí a mládeže, podpora kultúry a športu, rozvoj sociálnych služieb, vytváranie oddychových zón či podpora občianskych aktivít nachádzajú svoje miesto vo výkone samosprávnych funkcií miest.             Ich realizácia si vyžaduje zvládnutie mnohých sociálnych procesov tak, aby bol sledovaný a uspokojený záujem občanov. Osobitné riešenia je potrebné prijať pre marginalizované,         či inak ohrozené skupiny obyvateľov. Ak samospráva neplní to, čo je potrebné                     pre obyvateľov, nechá narastať sociálnu patológiu, postupne sa stráca funkcia samosprávy. Výkon samosprávnych funkcií sa dá realizovať len v bezpečnom prostredí.

            Ak sa prevencia doposiaľ rozvíjala najmä v podmienkach obecných polícií, špecificky v školskom systéme a v ostatných oblastiach len ako produkt realizovaných preventívnych programov, vyžaduje sa aj v tejto oblasti pristúpiť k zmene. Analýza stavu prevencie v oblasti samosprávy umožňuje prechod od parciálnych opatrení k stratégiám, ktoré pokryjú jednotlivé oblasti v ktorých samospráva realizuje svoje kompetencie.

            Prvým základným dokumentom, ktorý by mal odzrkadľovať hlavné smery prevencie je Plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta. Každá oblasť obsiahnutá v pláne        má mať definované prínosy pre mesto. Medzi takéto prínosy patrí aj eliminovanie rizík, ktoré by mohli ohroziť oprávnené záujmy obyvateľov obce. Je pozitívnejšie, ak plán nebojuje proti niečomu, ale ak buduje niečo, čo v konečnom dôsledku potlačí rozvíjajúce sa negatívne tendencie.

            Aby plán hospodárskeho a sociálneho rozvoja mohol naplniť svoj cieľ, mala               by ho predchádzať príprava stratégií pre jednotlivé oblasti sociálneho života. Obvykle sa v podmienkach samosprávy spracovávajú stratégie pre tieto oblasti:

Verejný poriadok a bezpečnosť

Doprava

Bývanie

Životné prostredie

Vzdelávanie a profesijná príprava

Zamestnanosť a zamestnateľnosť

Komunitný rozvoj

Šport

Kultúra

V súčasnosti k týmto strategickým oblastiam pristupuje aj oblasť sociálnej práce a sociálnych služieb.

            Stratégie, ako koncepčné materiály samosprávy pre jednotlivé oblasti, naznačujú smer vývinu mesta. Konfrontujú očakávania obyvateľov mesta alebo jeho častí s reálnymi možnosťami. Nastoľujú riešenia vyžadujúce si participáciu väčšej či menšej časti obyvateľov. Ponúkajú zisky a upozorňujú na straty, s ktorými je možno počítať. Vypovedajú o zvládnutí preventívnej praxe pri predchádzaní jednotlivých rizík. Prinášajú hodnotiace ukazovatele anticipovanej zmeny. Stratégie umožňujú participáciu viacerých miest a obcí na riešení problémov v jednotlivých oblastiach. Vzhľadom na ich závažnosť podliehajú schváleniu príslušným zastupiteľstvom. Vytvárajú rámec pre realizačnú podobu jednotlivých čiastkových opatrení v akčných plánoch či iných výkonných dokumentoch. Sú nástrojom dlhodobého plánovania rozvoja obce a vzťahov, ktoré s rozvojom súvisia. Sú prostriedkom aktívneho pôsobenia samosprávy v oblastiach realizácie originálnych ale i prenesených kompetencií.

            Jednotlivé opatrenia prijímané v preventívnej oblasti majú mať charakter realizovateľných opatrení z pohľadu subjektov, technických, priestorových, finančných a administratívnych predpokladov, časových a procesuálnych nadväzností.

            Prevencia v podmienkach samosprávy má charakter komunitnej prevencie pri zásahu do oblasti osobnej zodpovednosti. V niektorých smeroch nadväzuje na prevenciu vykonávanú štátnymi orgánmi, v iných smeroch ide o špecifickú prevenciu vyplývajúcu z postavenia samosprávy.

Hlavné úlohy:

            Zamerať pozornosť na zvýšenie kvality sociálnych vzťahov. Osloviť všetkých, ktorých sa dané vzťahy dotýkajú. Využívať špecifické nástroje – verejné zhromaždenia občanov, miestne referendá, verejné rozpravy, mediáciu verejných konfliktov, organizovanie spoločenských, kultúrnych a športových aktivít zameraných na konkrétne preventívne ciele   so zapojením všetkých skupín obyvateľov mesta (primárna prevencia).

            Zamerať sa na ohrozené skupiny obyvateľstva mesta a na sociálne patologické javy, ktorých nárast ohrozuje požadované a predpokladané sociálne vzťahy. Využívať nástroje,   ako sú kluby a voľnočasové aktivity,  komunitné centrá, nízkoprahové zariadenia, organizovanie dobrovoľných organizácií. Ponúkať iné hodnotové a konatívne systémy         ako protihodnotu sociálne patologickým javom. Vytvárať ochranu pred negatívnym dopadom sociálnej patológie, najmä voči ohrozeným skupinám. Pracovať so skupinami ohrozenými sociálnou patológiou, ako aj so skupinami potenciálnych obetí (sekundárna prevencia).

            Zamerať sa nielen na jedincov, u ktorých je predpoklad, že sa stanú opätovne nositeľmi sociálnej patológie, ale aj na obete sociálnej patológie. Uplatňovať pritom postupy tak individuálneho ako aj skupinového charakteru (terciárna prevencia).

5.3           Prevencia viktimácie a pomoc obetiam zločinu

            Spravodlivosť a starostlivosť o obete zločinu je v súčasnosti už samozrejmosťou       vo vyspelých demokratických krajinách. Trestný čin nejestvuje sám osebe, ale je namierený voči inému človeku, poškodzuje konkrétnych ľudí a spôsobuje im materiálnu i morálnu ujmu. V trestnom konaní nejde len o spravodlivosť,  naplnenie litery zákona, o ochranu práv štátu, ale aj o to, aby jeho procedúry a ľudia v nich angažovaní, nespôsobovali  druhotnú ujmu obetiam.

            Obeť (v našom trestnom práve „poškodený“) totiž  nie je len právnickou kategóriou, ale aj, a predovšetkým, ľudská bytosť. Má právo na

–          rešpekt a uznanie v každej etape procesu trestného konania,

–          informácie a vysvetlenia týkajúce sa pokračovania jej prípadu,

–          podávanie informácií o úradných rozhodnutiach, ktoré sa týkajú páchateľa,

–          dostupné právne rady bez ohľadu na vlastné finančné možnosti,

–          ochranu  súkromia a osobnej bezpečnosti,

–          odškodnenie ako od páchateľa tak aj od štátu.

            Zároveň je starostlivosť a pomoc obetiam zločinu významným faktorom prevencie viktimizácie, keďže 

–          chráni klientov služieb pomoci obetiam pred druhotnou viktimizáciou v procese pred, počas a po skončení trestného konania;

–          výskumy ukazujú, že obete akéhokoľvek trestného činu sú vystavené oveľa väčšiemu riziku, že sa následne stanú obeťami toho istého alebo iného typu trestného činu, ako tí, čo neboli viktimizovaní. Predchádzanie opakovanej viktimizácii môže byť účinným spôsobom nielen na zníženie celkovej viktimizácie, ale aj na urýchlenie psychického uzdravenia obete;

–          služby pre obete majú tiež významnú úlohu v oblasti prevencie primárnej viktimizácie  prostredníctvom šírenia zásad vyhýbania sa rizikám viktimizácie v širokej verejnosti a realizáciou konkrétnych preventívnych programov.

            Činnosť angažovaných skupín a hnutí za práva obetí zločinu majú dlhú históriu. V druhej polovici 20. storočia vznikali organizácie poskytujúce služby obetiam v západnej Európe a v severnej Amerike a boli prijaté významné medzinárodné dokumenty. V roku 1989 západoeurópske organizácie na pomoc obetiam založili Európske fórum služieb obetiam – European Forum for Victim Services (ďalej  len „EFVS“).

            Na podporu práv obetí boli prijaté významné dokumenty, medzi nimi odporúčania Rady Európy:

R (83) 4 z  23. júna  1983 o účasti verejnosti na politike kriminality

R (85) 4 z 26. marca 1985 o domácom násilí

R (85) 11 z 28. júna 1985 o postavení obetí v rámci  trestného práva a trestného konania

R (87) 21 zo 17. septembra 1987 o pomoci obetiam a prevencii viktimizácie   

R (99) 19 z 15. septembra 1999 o mediácii v trestných veciach  

            V roku 1985 prijalo Valné zhromaždenie OSN pod č. 40/34 Deklaráciu o základných princípoch spravodlivosti pre obete trestných činov a zneužitia moci (Declaration of Basic Principles of Justice for Victims of Crime and Abuse of Power).

Sériu dokumentov prijalo a vydalo aj EFVS:

–          Prehlásenie o právach obetí v procese trestného konania (1996)

–          Prehlásenie o právach obetí na úroveň služieb (1998)

–          Sociálne práva obetí trestných činov (1998)

–          Prehlásenie o postavení obetí v procese mediácie (2005)

–          Požiadavky, princípy a zásady pertraktované v uvedených dokumentoch               sa pochopiteľne premietli do zásadných dokumentov Európskej únie záväzných pre členské štáty, ktorými sú najmä

–          Rámcové rozhodnutie Rady  EÚ z 15. marca 2001 o postavení obetí v trestnom konaní (2001/220/JHA) a 

–          Smernica Rady 2004/80/EC z 29. apríla 2004 o odškodňovaní obetí trestných činov.

Situácia v SR

            Pred vstupom do Európskej únie boli realizované návštevy expertných skupín            vo viacerých krajinách, ktoré sa uchádzali o členstvo. Výsledky boli uverejnené ako správa v publikácii „Reinforcement of the Rule of Law“ (Wolf Legal Production, August 2002,  European Commission 2002) – (ďalej len „správa”).

            Šetrenia boli zamerané na situáciu v oblasti trestného justičného systému vzhľadom   na „Rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV z 15. marca 2001 o postavení obetí v trestnom konaní“, na vzory postupov EFVS a implementáciu „Deklarácie OSN o základných princípoch spravodlivosti pre obete trestných činov a zneužívania právomoci“ z roku 1985. V záverečnej správe boli stanovené odporúčania, ktoré by vyplnili medzery medzi spomínanými dokumentmi a vzormi na jednej strane a medzi súčasnými aktivitami                  a plánovanými aktivitami slovenskej vlády v tejto oblasti na strane druhej.

            V jednotlivých oblastiach expertná správa konštatovala viaceré nedostatky,                 čo sa týkalo napr. dizajnu súdnych siení a budov, kvality informovanosti policajtov a sudcov a ich zodpovednosti za starostlivosť o obete a svedkov (neznalosť problémov, s ktorými        sú obete a svedkovia konfrontovaní, neznalosť existujúcich služieb), nedostatku                    tzv. bezpečných miest, služieb  a špecializovaných pracovníkov alebo jednotiek pre obete násilných trestných činov (obete znásilnení, domáceho násilia, rasovo motivovaných trestných činov a trestných činov zneužívania detí).

            Správa zdôraznila urgentnú potrebu lepšieho výcviku policajtov, prokurátorov a ostatných profesionálov, ktorí pracujú s obeťami a to v neposlednom rade preto, lebo takýto výcvik môže viesť k lepšiemu pochopeniu viktimizácie, spôsobov zaobchádzania  s obeťami a toho, ako môžu obete a organizácie na pomoc obetiam na druhej strane zvyšovať výkon orgánov činných v trestnom konaní a poskytovať informácie pre prácu a rozhodnutia vlády SR. Správa zároveň odporučila vláde SR vyčleňovať adekvátne finančné prostriedky            pre činnosť mimovládnych organizácií v danej oblasti.

            Od realizácie šetrenia uplynulo 5 rokov a je isté, že skutočnosti konštatované v správe sa rozhodne zmenili. Predovšetkým prišlo k významnej zmene v trestnej legislatíve, ktorá má na postavenie obetí a svedkov významný dopad. Zmenila sa úroveň povedomia o službách pre obete, aj keď situácia ešte nie je optimálna. Bola venovaná pozornosť v oblasti boja proti násiliu na ženách a v rodinách, čo sa odrazilo v definovaní verejnej politiky v tejto oblasti, legislatívnych zmenách , v pripravenosti policajtov a zariadení poskytujúcich služby obetiam domáceho násilia. 

            V súčasnosti RVPK finančne podporuje sieť deviatich poradní pre obete trestných činov, ktorých činnosť zabezpečuje mimovládna organizácia „Pomoc obetiam násilia“ (ďalej len „PON“). K štandardným službám týchto poradní patrí poradenstvo pre obete a svedkov trestnej činnosti pred, počas i po skončení trestného konania poskytované právnikmi, psychológmi a sociálnymi pracovníkmi (prvú konzultáciu zásadne poskytuje dvojica konzultantov právnik – psychológ spoločne), sprevádzanie na výsluchy a svedecké výpovede, sprostredkovanie krízového ubytovania. V indikovaných prípadoch poradne poskytujú aj nadštandardné služby, ako je právna pomoc a zastúpenie (v prípadoch znásilnenia, obchodovania s ľuďmi a závažných prípadoch domáceho násilia), alebo dlhodobá psychologická a psychoterapeutická pomoc.

            Služby PON sú poskytované v zmysle Rámcového rozhodnutia Rady EÚ o postavení obetí v trestnom konaní (čl. 6 a 13) a ďalších medzinárodných dokumentov.

            Nasledujúci obrázok poskytuje informáciu o počtoch klientov a poskytnutých služieb v strediskách PON – VSS od založenia:

Poznámky k obrázku:

	Počet klientov poradní PON sa po dobudovaní siete stabilizoval okolo čísla 1100 klientov ročne (ide o tzv. nových klientov, teda takých, ktorí poradňu navštívili prvýkrát).
	Počet konzultácií a iných služieb má jednoznačný narastajúci trend a svedčí pre zintenzívnenie starostlivosti o klientov – poskytovanie opakovaných a rôznorodejších služieb (nielen jednorazové poradenstvo)
	V roku 2003 bola Linka financovaná z grantu Veľvyslanectva USA a výrazne medializovaná v rámci kampane proti obchodovaniu s ľuďmi. V ďalších rokoch bola činnosť Linky z finančných dôvodov obmedzená na 4 hodiny denne.

Hlavné úlohy

            Vytvoriť nadrezortný gestorský a koordinačný orgán zodpovedný za tvorbu a realizáciu programu multidisciplinárnej a medzirezortnej spolupráce.

            Vypracovať štandardy služieb pre obete vo všetkých relevantných oblastiach, najmä:

–          v činnosti trestnej justície,

–          v odškodňovaní obetí,

–          v psychologických a psychoterapeutických službách,

–          v sociálnych službách,

–          v zdravotníckych službách,

–          v liečbe drogových závislostí,

–          v prevencii viktimizácie,

–          v poisťovníctva,

–          v cirkvách a náboženských spoločnostiach,

–          v zamestnávateľských subjektoch.

            Vytvoriť model financovania činností a definovať finančné zdroje určené na:

–          odškodňovanie obetí,

–          financovanie služieb pre obete,

–          financovanie systému vzdelávania pracovníkov v „prvej línii“.

           Definovať postavenie organizácií poskytujúcich služby obetiam (všeobecné i špecifické) a ich finančné zabezpečenie.

            Vytvoriť model kontinuálneho školiaceho systému pre profesionálov v „prvej línii“ a v službách pre obete a zabezpečenie jeho financovania pod gesciou nadrezortného  orgánu pre problematiku obetí.

            Vytvoriť model krízového manažmentu pre prípady hromadných prírodných a priemyselných katastrof a teroristických útokov.

            Pokračovať v tvorbe a adaptácii príslušnej legislatívy, najmä:

–          novelizovať zákon o odškodnení obetí,

–          pripraviť návrh zákona o postavení a právach obetí,

–          ďalej rozvíjať a modernizovať legislatívu týkajúcu sa domáceho násilia.

5.4           Prevencia a eliminácia  násilia na ženách a v rodinách 

Násilie páchané na ženách je závažným a čoraz viditeľnejším celospoločenským problémom, ktorý má aj v podmienkach  SR stúpajúci tendenciu.  Podľa štatistík Ministerstva vnútra SR v  prípade trestných činov  týrania blízkej a zverenej osoby tvorili ženy 74,9% obetí v roku 2003 a 80,3% v roku 2004. V období  medzi rokmi 2002 a 2004 bol zaznamenaný viac ako osemnásobný nárast týchto trestných činov a prípadov, kedy obeťami boli ženy. Pretrvávanie násilia páchaného na ľudských bytostiach je porušovaním ich ľudských práv.

Špecifickým javom je násilie páchané v domácnosti – dochádza k nemu vždy v intímnych vzťahoch medzi najbližšími osobami a má hlboký dopad na celú rodinu.

Hlavnou príčinou násilia páchaného na ženách v partnerských vzťahoch je zneužitie moci zo strany  partnera, ako aj historicky vytvorená a spoločensky podmienená nerovnováha moci medzi mužmi a ženami. Násilie páchané na ženách  sa prejavuje v rôznych formách. Medzi najčastejšie patrí fyzické (bitka, kopanie, škrtenie), psychické (citové a slovné týranie, zosmiešňovanie, osočovanie, výbuchy zlosti), sexuálne (znásilnenie, sexuálne zneužívanie), ekonomické (zneužívanie moci pri disponovaní finančnými prostriedkami) a sociálne násilie (väznenie, bránenie v styku s rodinu, priateľmi).

Dôsledky takéhoto násilia sa prejavujú negatívne  nielen na individuálnej úrovni týraných žien (ochorenie v dôsledku dlhotrvajúceho fyzického a psychického stresu,              ale aj izolácia, strata práce a prístrešia), ale aj na celospoločenskej úrovni (rast zdravotníckych výdavkov na bité a znásilnené ženy alebo celkovo potláčanie energie a podrývanie sebadôvery a ohrozovanie zdravia znemožňuje ženám plne sa zúčastňovať       na živote spoločnosti).

 SR sa hlási ku všetkým dôležitým medzinárodným dokumentom upravujúcim ľudské práva. Mnohé z nich ratifikovala ešte za spoločného československého štátu                            a po osamostatnení v roku 1993 sa sukcesiou stala zmluvnou stranou. Prevzala na seba politický záväzok presadzovať vo svojej vnútroštátnej politike aj opatrenia  zamerané            na elimináciu všetkých foriem násilia a potláčania ľudských práv.

Medzi najvýznamnejšie dokumenty v oblasti násilia páchaného na ženách a ľudských práv žien patria: Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách (1993), Pekinská Deklarácia a Akčná platforma (1995), Závery 23. mimoriadneho zasadnutia Valného zhromaždenia OSN o výsledkoch päťročného vývoja od IV. konferencie o ženách v Pekingu (Peking +5; 2000), Odporúčanie Rec (2002)5 Výboru ministrov členských štátov Rady Európy o ochrane žien proti násiliu.

V snahe naplniť prijaté  medzinárodné ľudskoprávne záväzky a zabrániť porušovaniu ľudských práv prijala viacero dokumentov, zaoberajúcich sa špecifickými životnými podmienkami žien, detí, starších osôb aj osôb so zdravotným postihnutím. Súčasťou týchto dokumentov sú aj na rozličnej úrovni rozpracované opatrenia zamerané na elimináciu násilia na ženách a v rodinách.

V problematike násilia páchaného na ženách možno za najdôležitejšie vládne materiály považovať Národnú stratégiu na elimináciu násilia páchaného na ženách            a v rodinách (prijatý uznesením  vlády SR č. 1092 z roku 2004) a  Národný akčný plán      na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách pre ženy na roky 2005 – 2008 (prijatý uznesením vlády SR č. 635/2005).

Definícia násilia páchaného na ženách

 „Násilie páchané na ženách“ podľa článku 1 Deklarácie OSN o odstránení násilia páchaného na ženách (1993) označuje „akýkoľvek čin násilia založený na rodovej nerovnosti, ktorého dôsledkom je alebo ktorý smeruje k tomu, aby jeho dôsledkom bolo fyzické, sexuálne alebo psychické poškodenie trpiacej ženy, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, nátlaku alebo akéhokoľvek potlačenia slobody, či už vo verejnom, alebo v súkromnom živote.“

V článku 2 Deklarácie je ďalej uvedený zoznam viacerých foriem násilia, ktoré napĺňajú definíciu s upozornením, že nasledovný zoznam nevyčerpáva problematiku. Niektoré uvedené formy sú viazané na kultúrny kontext (tradičné praktiky) a v SR                sa prakticky neobjavujú. Podľa článku 2 Deklarácie násilie na ženách obsahuje:

a)       fyzické, sexuálne a psychické násilie, ktoré sa vyskytuje v rodine, vrátane bitia, sexuálneho zneužívania dievčat členmi domácnosti, násilie súvisiace s venom, znásilnenie v manželstve, mrzačenie ženských genitálií a iné tradičné praktiky, ktoré škodia ženám, ďalej mimomanželské násilie a násilie súvisiace                       s vykorisťovaním;

b)      fyzické, sexuálne a psychické násilie, ktoré sa vyskytuje v spoločnosti, vrátane znásilnenia, sexuálneho zneužívania, sexuálneho obťažovania a zastrašovania       v práci, vo vzdelávacích inštitúciách a všade inde, obchod so ženami a nútená prostitúcia;

c)       fyzické, sexuálne a psychické násilie, ktorého sa dopúšťa štát, alebo ktorému štát pasívne prihliada, a to bez ohľadu na to, kde sa toto násilie objavuje.

Členské krajiny EU kladú dôraz na chápanie násilia páchaného voči ženám ako rodovo podmieneného. V rámci španielskeho predsedníctva boli vypracované aj indikátory               na hodnotenie  aktivít.

Základné princípy 

–          Všetky formy násilia páchaného na ženách a v rodinách sú porušením základných ľudských práv a slobôd,

–          násilie páchané na ženách a v rodinách je štrukturálny jav, ktorý je priamym dôsledkom nerovností a nerovnováhy moci medzi jednotlivcami, v rodine                 a v spoločnosti,

–          násilie páchané na ženách a v rodinách je závažným spoločenským problémom,

–          rôznorodosť a individuálnosť obete násilia a jej potrieb musí byť rešpektovaná    bez ohľadu na podmienky, v ktorých sa nachádza –  obete nemôžu byť z podpory   a pomoci vylúčené na základe rasy, národnosti, zdravotného postihnutia, sexuálnej orientácie, veku, presvedčenia a náboženstva,

–          akákoľvek forma násilia je neakceptovateľná, násilie páchané na ženách a v rodinách nesmie byť tolerované (nulová tolerancia násilia),

–          nezávislosť a možnosť voľby pre obete násilia je podporovaná v maximálnej možnej miere rešpektovania  práva na informovaný výber,

–          za páchanie násilia je zodpovedný  násilník, pomáhajúce profesie nemôžu znevažovať  obete a obviňovať ich z príčinných súvislostí,

–           v prístupe k páchateľovi násilia musia pomáhajúce profesie vyjadrovať a potvrdzovať zodpovednosť útočníka za svoje činy,

–          pri prevencii a eliminácii násilia na ženách a v rodinách má byť uplatňovaný koordinovaný a integrovaný systém, ktorý vychádza z podpory partnerstva a spolupráce medzi všetkými orgánmi verejnej správy a samosprávy, mimovládnymi organizáciami,  sociálnymi partnermi a ďalšími aktérmi.

Vláda sa prijatím Národného akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia  páchaného na ženách na roky 2005- 2008 zaviazala vytvoriť celospoločenský systém, ktorý bude pracovať na základe úzkej spolupráce a štátneho a neziskového sektora  celospoločenského konsenzu  pri eliminácii násilia páchaného na ženách.

 Základným cieľom Národného akčného plánu je implementovať adekvátne                 a efektívne postupy na predchádzanie a elimináciu násilia páchaného na ženách tak, aby obete nemuseli čeliť porušovaniu ich základných ľudských práv a mohli žiť svoj život bezpečne, slobodne, dôstojne a bez akéhokoľvek ohrozenia. 

Národný akčný plán pre roky 2005 – 2008  obsahuje  opatrenia, ktoré je nutné riešiť okamžite, ale aj tie, ktoré tvoria základnú bázu  riešenia danej problematiky a z ktorých         sa bude vychádzať pri plnení dlhodobých cieľov. Ide najmä o oblasť prevencie, vzdelávania a výskumu, ako aj budovanie inštitucionálneho rámca koordinovanej pomoci ženám, na ktorých bolo páchané násilie. Podstatné je aj ďalšie zlepšovanie legislatívneho zabezpečenia  celej problematiky. 

V oblasti prevencie je nutné do preventívnych programov zapojiť nielen širokú verejnosť s cieľom zvýšenia informovanosti o rozpoznaní prvotných príznakov  násilného správania, ale  aj všetky zložky (orgány činné v trestnom konaní, sociálni a zdravotnícki pracovníci, ktoré v oblasti preventívnych programov majú nezastupiteľné miesto). 

Oblasť prevencie

Vzhľadom na  naliehavosť úlohy „predchádzania vzniku násilia a akejkoľvek situácie, ktorá prispieva k vzniku a tolerancii násilia“ (jeden zo základných cieľov Národného akčného plánu), je mimoriadne dôležité zamerať sa intenzívne a  v plnej miere práve na  oblasť prevencie  násilia v rodinách.

Nevyhnutnosť osobitného prístupu k prevencii si uvedomujú odborníci pracujúci v problematike násilia na ženách, vrátane mimovládnych organizácií. Do riešenia úloh súvisiacich s problematikou  prevencie násilia na ženách treba väčšmi zapojiť ďalších profesionálov na rôznych úrovniach (poriadková polícia, súdnictvo, zdravotnícki a sociálni pracovníci, atď.), ale taktiež budúcich profesionálov  pripravujúcich sa na profesie v oblasti polície, školstva, zdravotníctva, sociálnej práce, práva, ale aj v oblasti mediálnej a marketingovej komunikácie.  Aj títo pracovníci môžu rôznymi formami pri výkone svojho povolania významne  prispieť k prevencii a eliminácii násilia páchaného na ženách. Potrebné je  vytvoriť a dopracovať celú sieť efektívnych preventívnych aktivít a  programov           na rôznych úrovniach, ktoré by napomáhali informovať verejnosť o tom, ako včas rozpoznať prvé signály násilia páchaného na ženách.

V rámci stratégie prevencie kriminality v  SR je potrebné zamerať                                sa aj na  medzinárodnú spoluprácu v oblasti prevencie,  ale tiež na  úlohy v oblasti sociálnej  prevencie  a hľadania  účinných   foriem  situačnej prevencie a prevencie viktimácie.  Princípy  ako napríklad  princíp  komplexnosti prevencie, koordinácie prevencie, aktívnej účasti občanov na prevencii, princíp finančného zabezpečenia prevencie  a ďalšie, treba v plnej miere  zaviesť a implementovať  aj do preventívnych aktivít v tejto oblasti.

Efektívna prevencia násilia páchaného na ženách je založená na zvyšovaní povedomia spoločnosti o závažnosti a negatívnych dôsledkoch násilia páchaného            na ženách a propagácii nulovej tolerancie voči násiliu. Ťažiskovú úlohu pri presadzovaní preventívnych opatrení a opatrení na zvyšovanie povedomia zohráva najmä inštitucionálna výchova a médiá.

Hlavné úlohy 

Akcentovať problematiku  násilia páchaného na ženách v   rámci realizácie Národného plánu výchovy k ľudským právam.

Pri tvorbe pedagogických dokumentov týkajúcich sa relevantných predmetov základných a stredných škôl  venovať adekvátnu pozornosť  v rámci vzdelávania o ľudských právach aj problematike násilia páchaného na ženách.

Výchovou a vzdelávaním v školskom prostredí viesť detí a mladých ľudí k formovaniu si predstavy o tom, aké postoje a správanie sa v spoločnosti považujú               za žiaduce a aké sa odmietajú v otázkach násilia na ženách a v rodine. Inštitucionálna výchova v tomto zmysle predstavuje nenahraditeľný zdroj formovania verejnej mienky, ktorá môže podstatne prispieť k odmietnutiu a následnej eliminácii násilia páchaného na ženách, ako aj k odmietaniu akýchkoľvek znevažujúcich a podceňujúcich pohľadov na ženy.              Je potrebné, aby výchova, ktorej cieľom je odmietanie akýchkoľvek násilných prejavov voči druhým ľuďom, v tomto prípade hlavne  voči ženám, vychádzala zo všeobecných princípov rešpektovania ľudských práv.

Problematiku násilia páchaného na ženách (vrátane obchodovania so ženami)          v jej ľudskoprávnom rozmere integrovať do všetkých relevantných predmetov na základných a stredných školách citlivým a vhodným spôsobom, ktorý by dostatočne  jasne vysvetľoval  jej rodovú podmienenosť.

Realizovať vzdelávania mediálnych pracovníkov a pracovníkov monitoringu médií o násilí.

Vytvoriť pracovné skupiny pri mediálnych radách s cieľom motivovať verejnoprávne médiá k informovaniu o násilí páchanom na ženách v zmysle odborných poznatkov o problematike.

Realizovať vzdelávacie a informačné aktivity  na zvyšovanie právneho povedomia o nezákonnosti  obťažovania v pracovnoprávnych  a obchodnoprávnych vzťahoch.

Vyzvať médiá, ako jedny z najvplyvnejších nástrojov na ovplyvňovanie verejnej mienky a postojov spoločnosti voči násiliu páchanému na ženách a v rodinách, aby objektívne informovali verejnosť o skutočných príčinách a dôsledkoch násilia, aby podporovali nenásilné vzory správania sa, poskytovali informácie o zdrojoch pomoci pre obete, o legislatívnych možnostiach, aby eliminovali mýty o násilí páchanom na ženách a v rodinách.

Sprístupniť informácie o pomoci ženám a obetiam násilia na webových stránkach subjektov zaoberajúcich sa prevenciou kriminality.

Informovať ženy zo špecificky ohrozených a znevýhodnených  skupín o neprípustnosti páchania násilia na ženách a o možnostiach pomoci týmto ženám.

Zamerať sa na medzinárodnú výmenu skúseností, preberanie vhodných, efektívnych    a osvedčených zahraničných modelov a projektov tak  v oblasti prevencie, ako aj  výskumu,   či pri konkrétnych formách  pomoci obetiam násilia. Zamerať sa pritom na uvedené  prioritné cieľové skupiny.

Vytvoriť model financovania činností a definovať finančné zdroje určené na realizáciu Národného akčného plánu na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách z účelových prostriedkov na prevenciu.

5.5           Prevencia v oblasti obchodovania s ľuďmi

            Ľudská spoločnosť prešla od svojho vzniku nespočetnými premenami. Jej vývoj bol ovplyvnený činnosťami, ktoré zabezpečovali jednoduchší život jednotlivcom. Motivácia dosiahnuť blaho jednotlivca sa často spájala s utrpením iných ľudských bytostí. Príznačné bolo a často podnes je zneužívanie ľudí na nútenú prácu. V minulosti bolo jej najhorším druhom otroctvo. Postupne sa dospelo k záveru, že využívanie otrokov je síce zdrojom lacnej pracovnej sily, že vedie k vysokým ziskom jednotlivcov, ale celkovo má na spoločnosť negatívny vplyv. Humanisticky zmýšľajúci ľudia vedeli, že zneužívanie a ponižovanie ľudských bytostí ubližuje nielen zotročeným osobám, ale vedie k cynizmu, citovej otupenosti a hrubému správaniu sa u ostatných. Oproti ľuďom, ktorí si tieto negatíva uvedomovali, stáli obchodníci s otrokmi a ich majitelia. Ľudia profitujúci z otrokárstva mali silnú ekonomickú motiváciu zachovávať ho a preto sa úporne bránili akýmkoľvek zmenám vedúcim k zrušeniu daného stavu. Boj proti rôznym podobám otrokárstva a obchodovania s ľuďmi trvá dlhodobo a dodnes nie je ukončený.

            V súčasnosti je boj proti obchodovaniu s ľuďmi, t.j. novodobé otrokárstvo, predmetom celosvetového záujmu. Ide o závažnú formu trestnej činnosti porušujúcu ľudské práva, spojenú s organizovanou kriminalitou presahujúcou hranice štátov.

            Motivácia „obchodníkov s ľuďmi“ je rovnaká ako v minulosti. Sú ňou vysoké príjmy z tejto činnosti. Obchodovanie s ľuďmi je pre organizované skupiny tretím najvýnosnejším „biznisom“ po obchodovaní so zbraňami a drogami. Oproti minulosti sa však zmenili formy násilného zneužívania ľudí. Podľa účelu, na ktorý sú ľudia zneužívaní a pre ktoré sa s nimi obchoduje, ich možno rozdeliť do štyroch základných kategórií:

–          sexuálne vykorisťovanie,

–          otrocká práca,

–          obchod s ľudskými orgánmi,

–          obchod s deťmi.

            Pri všetkých formách ide o vysoko ziskové druhy kriminálnej činnosti, ktoré sú však spojené s nízkym rizikom zatknutia a miernymi trestami. Nedostatočné riešenie hlavných príčin obchodovania s ľuďmi v krajinách pôvodu ako i v cieľových krajinách, ako napr. chudoba, nedostatok pracovných príležitostí, problém rovnosti príležitostí vôbec, násilie páchané na ženách a deťoch, sexuálna, rasová a etnická diskriminácia, ilegálna migrácia a lacná, sociálne nechránená a často ilegálna práca vytvárajú podmienky pre expanziu tohto druhu trestnej činnosti v celosvetovom meradle.

            Trestná činnosť súvisiaca s obchodovaním s ľuďmi je celosvetovým, nadnárodným problémom, ktorý sa dotýka aj SR. Problém s obchodovaním na Slovensku je koncentrovaný najmä pri štátnej hranici s Rakúskom, najmä v Bratislave, ako aj na východe Slovenska pri hranici s Ukrajinou.

            Obeťami obchodovania s ľuďmi v SR sú najmä mladé ženy, ktoré sú obchodované     za účelom sexuálneho vykorisťovania a nútených prác. Pochádzajú najmä z oblastí Slovenska, v ktorých je vysoká miera nezamestnanosti a sú väčšinou zo sociálne slabších rodín.            Ide o ženy nielen slobodné alebo slobodné matky, sú medzi nimi aj vydaté ženy, ktoré majú niekoľko detí.

            Slovensko je predovšetkým krajinou pôvodu takýchto obetí. Obete sú najčastejšie lákané lukratívnou ponukou práce v zahraničí uverejnenou formou rôznych inzerátov v novinách, v ktorých je ponúkaná najmä práca čašníčok, barmaniek, upratovačiek a au-pair. Inzeráty uverejňujú majitelia podnikov zo zahraničia, sprostredkovateľské agentúry alebo    iné osoby, ktoré majú kontakty s majiteľmi podnikov poskytujúcich sexuálne alebo erotické služby v zahraničí. Slovenské obete sú odvádzané do krajín Západnej Európy, hlavne Rakúska, Talianska, Španielska a Holandska, Českej republiky, Grécka, Švajčiarska, Francúzska, Mexika a Japonska.

            Po zlákaní je obeť manipuláciou alebo násilím donútená vykonávať prostitúciu alebo nútenú prácu. Na základe manipulácie sa obeť po čase zmieri so situáciou, v ktorej                 sa nachádza a stane sa súčasťou obchodovania. Obeť, ktorá sa stotožnila s daným stavom, nemá záujem spolupracovať na odhaľovaní a postihovaní obchodníkov. Preto tento druh kriminálnej činnosti vykazuje veľkú mieru latencie a jej odhaľovanie je problematické. 

            Túto skutočnosť potvrdzujú aj štatistické údaje týkajúce sa trestného činu obchodovania s ľuďmi a súvisiacich trestných činov v zmysle Trestného zákona. Podľa týchto štatistických údajov boli na Slovensku počas rokov 2005 a 2006 zistené nasledovné skutočnosti:

Štatistický prehľad k 31. decembru 2005
	§ 246 TZ	§ 204 TZ	§ 205b TZ	§ 205c TZ	§ 205d TZ	§216a,216bTZ
Počet zistených prípad.	14	22	6	2	3	2
objasnené	4	13	4	0	3	1
dodatočne objasnené	0	0	0	0	0	0
počet páchateľov	11	11	5	0	3	1
muži	7	7	4	0	3	0
ženy	4	4	1	0	0	1
počet  poškod. osôb	31	–         *	–          *	–          *	–          *	–          *
muži	2	–	–	–	–	–
ženy	29	–	–	–	–	–
Poznámky:Zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisovobchodovanie s ľuďmi § 246 TZkupliarstvo § 204 TZvýroba detského pornografického diela § 205b TZrozširovanie detského pornografického diela § 205c TZprechovávanie detského pornografického diela § 205d TZobchodovanie s deťmi §§ 216a, 216b TZ* poškodený verejný záujem
Štatistický prehľad k 31. decembru 2006
	§ 179 TZ	§ 367 TZ	§ 368 TZ	§ 369 TZ	§ 370 TZ	§ 180, 181 TZ
Počet zistených prípad.	19	10	1	5	4	1
objasnené	6	2	1	1	2	0
dodatočne objasnené	1	0	0	0	0	0
počet páchateľov	11	3	1	1	2	0
muži	8	3	1	1	2	0
ženy	3	–	0	0	0	0
počet  poškod. osôb	31	–         *	–      *	–          *	–          *	–          *
muži	2	–	–	–	–	–
ženy	29	–	–	–	–	–

Poznámky:

Zákon č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov

obchodovanie s ľuďmi § 179 TZ

kupliarstvo § 367 TZ

výroba detského pornografického diela § 368 TZ

rozširovanie detského pornografického diela § 369 TZ

prechovávanie detského pornografického diela § 370 TZ

obchodovanie s deťmi § 180, 181 TZ

* poškodený verejný záujem

            Slovensko sa považuje v určitej miere aj za krajinu tranzitu obetí obchodovania s ľuďmi. Obete cez Slovensko prechádzajú najmä z Ukrajiny, Ruska, Bulharska a pokračujú ďalej do Čiech alebo do Rakúska. Tieto obete sa na území Slovenskej republiky zdržia          iba veľmi krátku dobu, čo výrazne sťažuje ich identifikáciu.

            Obete obchodovania sú vystavované neľudským podmienkam, v dôsledku ktorých dlhodobo trpia telesnou, sexuálnou a psychickou traumou. Priamymi dôsledkami pre obete obchodovania s ľuďmi sú sexuálne prenosné infekcie ako hepatitída, syfilis a HIV/AIDS. Bežnými psychologickými prejavmi obetí sú úzkosť, nespavosť, depresia a post-traumatické stresové poruchy. Tieto následky prispievajú k psychickému zlomeniu osobnosti obete a jej splynutiu s procesom obchodovania. Následkom je pocit poníženia a vedomie, že rodina a blízki ju už neprijmú.  Situácia, v ktorej sa obeť ocitla, jej často nedovoľuje opätovné  zaradiť sa do normálnej spoločnosti bez pomoci inej osoby alebo inštitúcie.

            SR v záujme boja proti obchodovaniu s ľuďmi prvý krát implementovala do Trestného zákona úpravu postihu tohto trestného činu 1. septembra 2002, ktorý obsahoval v ustanovení § 246 zákonné pomenovanie trestného činu „obchodovanie so ženami“.

            V súčasnosti je obchodovanie s ľuďmi upravené v Trestnom zákone                          (č. 300/2005 Z. z.), v § 179, Prvého dielu „Trestné činy proti slobode“. Jeho znenie vychádza z platnej definície obchodovania s ľuďmi podľa Protokolu o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, doplňujúci Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, ktorý znie: „Kto s použitím podvodného konania, ľsti, obmedzovania osobnej slobody, násilia, hrozby násilia, hrozby inej ťažkej ujmy alebo iných foriem donucovania, prijatia alebo poskytnutia peňažného plnenia či iných výhod       na dosiahnutie súhlasu osoby, na ktorú je iná osoba odkázaná, alebo zneužitia svojho postavenia alebo zneužitia bezbrannosti alebo inak zraniteľného postavenia zláka, prepraví, prechováva, odovzdá alebo prevezme iného, hoci aj s jeho súhlasom, na účel jeho prostitúcie alebo inej formy sexuálneho vykorisťovania vrátane pornografie, nútenej práce či nútenej služby, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctva, odoberania orgánov, tkanív či bunky alebo iných foriem vykorisťovania, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky          až desať rokov.“

            Rozhodnutie vlády SR efektívne bojovať s problémom obchodovania s ľudskými bytosťami, ktorý nie je len kriminálnou aktivitou, ale najmä hrubým porušením ľudských práv, bolo pretavené aj do inštitucionálneho a koncepčného zabezpečenia danej problematiky.

            Dôkazom toho je zriadenie Expertnej skupiny pre prevenciu a pomoc obetiam násilia pri RVPK, vypracovanie Národného akčného plánu boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2006 – 2007, zriadenie funkcie a vymenovanie Národného koordinátora pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi a zriadenie Expertnej skupiny pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi     pri Ministerstve vnútra SR.

            Expertná skupina pre prevenciu a pomoc obetiam násilia je pomocným orgánom RVPK pre oblasť obchodovania s ľuďmi. Zloženie členov expertnej skupiny zohľadňuje prierezovosť danej problematiky. Jej členmi sú zástupcovia ústredných orgánov štátnej správy a mimovládneho sektora. Úlohou expertnej skupiny bolo v rokoch 2005 až 2006 zmapovať situáciu v SR a následne vypracovať Národný akčný plán boja proti obchodovaniu s ľuďmi   na roky 2006 – 2007. Aktuálnymi úlohami expertnej skupiny sú podpora vytvárania ďalších pracovných skupín a tímov pri vecne príslušných orgánoch štátnej správy a samosprávy, v spolupráci s národným koordinátorom monitorovanie plnenia úloh jednotlivých aktérov a navrhovanie ďalších preventívnych opatrení v oblasti obchodovania s ľuďmi.

            Na základe uznesenia vlády SR č. 668/2005 podpredseda vlády a minister vnútra SR vymenoval národného koordinátora na boj proti obchodovaniu s ľuďmi v osobe štátneho tajomníka Ministerstva vnútra SR. Úlohou národného koordinátora je zabezpečovať plnenie úloh vyplývajúcich z Národného akčného plánu, koordinovať činnosti zainteresovaných subjektov.

            Expertná skupina pre oblasť boja proti obchodovaniu s ľuďmi je poradným, iniciatívnym a koordinačným orgánom štátneho tajomníka Ministerstva vnútra SR pre oblasť boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Jej poslaním sú najmä koordinácia aktivít, vyhodnocovanie a aktualizácia úloh Národného akčného plánu boja proti obchodovaniu s ľuďmi, návrh strategických opatrení, príprava informačných kampaní, zabezpečovanie vzdelávania, iniciovanie legislatívnych návrhov v danej oblasti a vypracovanie modelu poskytovania pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi.

            Vláda schválila 11. januára 2006 Národný akčný plán boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2006 – 2007 ako základný a východiskový dokument v boji proti obchodovaniu s ľuďmi s nasledujúcimi cieľmi:

–          v oblasti organizácie a koordinácie sa zameriava najmä na vytvorenie a kontrolu systémových preventívnych opatrení a poskytovania pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi,

–          v oblasti zbierania údajov a výskumu sa zameriava najmä na identifikáciu najviac ohrozených skupín obyvateľstva, na analýzu hlavných príčin obchodovania s ľuďmi,      na získanie čo najkomplexnejších informácií o problematike obchodovania s ľuďmi,        jej rozsahu a potrieb v oblasti prevencie a pomoci obetiam a na vytváranie efektívnych a cielených opatrení proti obchodovaniu s ľuďmi v oblasti prevencie a represie,

–          v oblasti prevencie, informovanosti a vzdelávania sa zameriava najmä                           na minimalizovanie počtu obetí obchodovania s ľuďmi a príležitostí páchania tohto trestného činu, na zlepšenie informovanosti verejnosti o probléme obchodovania s ľuďmi, na odbúravanie zaužívaných stereotypov a predsudkov, na podporovanie odmietavého postoja verejnosti k prostitúcii, ktorá zvyšuje dopyt po obchodovaných ľuďoch,                na vzdelávanie a zvyšovanie možností prístupu k relevantným informáciám pre širokú verejnosť, na vzdelávanie a zvyšovanie profesionálneho prístupu zainteresovaných profesií pri odhaľovaní a vyšetrovaní trestných činov obchodovania s ľuďmi,                    na poskytovanie pomoci obetiam a na realizovanie preventívnych opatrení,

–          v oblasti legislatívy sa zameriava najmä na vytvorenie efektívnych legislatívnych podmienok pre poskytovanie ochrany a pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi, na uľahčenie prístupu na trh práce automatickým udeľovaním povolenia na zamestnanie cudzincovi, ktorý je obeťou trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi,             na vytvorenie všeobecných štandardov pre prevenciu, represiu a pomoc obetiam            a na zamedzenie vykonávania prostitúcie a koristenia,

–          v oblasti pomoci obetiam a spolupráce sa zameriava najmä na poskytovanie kvalitnej pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi, na nadväzovanie spolupráce s cieľovými, tranzitnými ako aj krajinami pôvodu obetí obchodovania s ľuďmi.

            Aj keď je fenomén obchodovania s ľuďmi prepojený s nadnárodným organizovaným zločinom a vyžaduje spoluprácu na medzinárodnej úrovni, primárna zodpovednosť                za prevenciu a boj proti obchodovaniu s ľuďmi prislúcha jednotlivým štátom. Stratégia prevencie kriminality si kladie za cieľ vytvorenie účinného mechanizmu pre oblasť prevencie na národnej úrovni, ktorý bude zahŕňať zapojenie všetkých relevantných štátnych inštitúcií, vzdelávacích inštitúcií, mimovládnych organizácií ako aj podnikateľského sektora.

Hlavné úlohy:

            Kooperácia v danej oblasti, t.j. spolupráca príslušných partnerov na úrovni štátnej správy, samosprávy, ziskového a neziskového sektora a na medzinárodnej úrovni. Tvorba sietí partnerstiev na národnej, regionálnej a miestnej úrovni formou poradných skupín           pri krajských komisiách pre prevenciu kriminality a inej protispoločenskej činnosti.

            Realizácia preventívnych aktivít ako sú: informačné kampane, terénna práca, umožnenie prístupu k potrebným informáciám, vzdelávanie na základných a stredných školách, vzdelávanie pracovníkov v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi, práca s ohrozenými skupinami obyvateľov a pod.

            Zabezpečovanie pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi (návrat zo zahraničia, zdravotná, psychologická a sociálna pomoc, resocializácia obete), zriadenie poradenských centier pre oblasť obchodovania s ľuďmi.

            Kvalitné objasňovanie trestných činov obchodovania s ľuďmi špecializovanými pracoviskami Policajného zboru na jednotlivých jeho úrovniach (dostatočné personálne, materiálne, informačné zabezpečenie činnosti, prístup k systematickému vzdelávaniu a výskumu, medzinárodná spolupráca).

            Výskum a vývoj v oblasti obchodovania s ľuďmi, vypracovávanie a sprístupnenie analýz, prieskumov a ďalších relevantných informácií pre odbornú a  laickú verejnosť.

6.             Finančné zabezpečenie prevencie kriminality

            V zmysle stratégií na celoštátnej úrovni sa na návrh RVPK vyčleňovali v štátnom rozpočte finančné prostriedky spočiatku v kapitole Všeobecná pokladničná správa (2003), neskôr v kapitole Ministerstva vnútra SR. Pozitívnym rysom vyčleňovania finančných prostriedkov bola ich kontinuita, napriek ich nedostatočnej výške vzhľadom na požiadavky subjektov realizujúcich preventívne projekty a nesystémovosť finančného zabezpečenia celého spektra aktivít prevencie kriminality. Menej priaznivo pôsobilo ich nerovnomerné rozloženie na sociálnu, situačnú a viktimačnú prevenciu v neprospech sociálnej prevencie.

            Ministerstvá mali v minulosti v zmysle stratégií vyčleňovať prostriedky na prevenciu v rámci svojich rozpočtov, čo sa však v plnej miere nepodarilo zabezpečiť pre obmedzené finančné zdroje.

            Na regionálnej úrovni príslušné orgány prijímali požiadavky na finančné zabezpečenie prevencie a navrhovali ich podporu. Po schválení preventívnych projektov RVPK sa uzatvárali zmluvy s ich žiadateľmi a realizátormi a presúvali finančné prostriedky uvoľnené z kapitoly MV SR.

            Na miestnej úrovni k finančnému zabezpečeniu prevencie (predovšetkým situačnej) prispeli subjekty v zmysle finančnej spoluúčasti na realizácii projektov (mestá, v ojedinelých prípadoch podnikateľské subjekty).

            Pre roky 2007 – 2010 sa vyžaduje zabezpečenie financovania prevencie kriminality (priority rezortov) z vyčlenených rozpočtovaných prostriedkov v rámci rozpočtových kapitol  jednotlivých rezortov.

Nová stratégia prevencie a v nej stanovené celospoločenské priority si vyžadujú náležité finančné zabezpečenie v optimálnej výške – 40 miliónov Sk každoročne. Tieto prostriedky budú vyčlenené v rozpočtovej kapitole Ministerstva vnútra SR od roku 2008 do roku 2010.

Kvantifikácia finančných prostriedkov, ktoré jednotlivé orgány verejnej moci plánujú použiť v rámci svojich rozpočtových kapitol na prevenciu kriminality (v mil. Sk):

Orgány verejnej moci	rok 2007	rok 2008	rok 2009	rok 2010
Ministerstvo vnútra SR	16,9	40	40	40
Národná banka Slovenska	–	–	–	–
Najvyšší súd SR	8,28 (bežné)1,5 (kapitálové)	17,50,5	18,650,2	19,850,2
Generálna prokuratúra SR	–	–	–	–
Ministerstvo pôdohospodárstva SR	0,44	0,44	0,44	0,44
Štatistický úrad SR	–	1,9	–	2,1
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR	–	–	–	–
Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR	–	–	–	–
Ministerstvo zahraničných vecí SR	–	–	–	–
Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR	–	–	–	–
Úrad vlády SR – GS DZKD	–	–	–	–
Ministerstvo financií SR	–	–	–	–
Ministerstvo obrany SR	1,5	1,5	1,5	1,5
Úrad verejného obstarávania SR	–	–	–	–
Správa štátnych hmotných rezerv SR	–	–	–	–
Národný bezpečnostný úrad SR	–	–	–	–
Národný kontrolný úrad SR	–	–	–	–
Ministerstvo zdravotníctva SR	5,0	–	–	–
Ministerstvo kultúry SR	–	0,3	0,3	0,3
Ministerstvo spravodlivosti SR	–	0,1	0,20,1	0,1
Ministerstvo školstva SR	1,8	1,8	1,8	1,8
Ministerstvo životného prostredia SR	325,390 *
Úrad geografie, kartografie a katastra SR	–	–	–	–
Úrad jadrového dozoru SR	–	–	–	–

Pozn.: * Finančné prostriedky Ministerstva životného prostredia SR sú určené najmä na ochranu vodných nádrží, prevádzku poplachových zariadení, vodnú stráž a informačné a vzdelávacie kampane.

Na základe kvantifikácie finančných prostriedkov je možné konštatovať, že jednotlivé orgány verejnej moci plánujú použiť na financovanie vlastných aktivít v oblasti prevencie kriminality v rokoch 2007 –  2010  finančné prostriedky podľa možností vlastnej rozpočtovej kapitoly.

Po schválení návrhu zákona o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti sa očakáva vyriešenie finančného zabezpečenia prevencie v zákone.                   Pri predkladaní návrhov požiadaviek na finančné zabezpečenie preventívnych projektov sa bude i naďalej vyžadovať finančná spoluúčasť, predovšetkým pri zabezpečovaní situačnej prevencie (mestá).

            Subjekty prevencie na jednotlivých úrovniach sa budú uchádzať o pridelenie finančných prostriedkov na preventívne programy aj z fondov Európskej únie. Preto               je potrebné zabezpečiť koordináciu pridelenia finančných prostriedkov na preventívne programy z fondov EÚ (napr.: Daphné III. 2007-2013) pre jednotlivé subjekty prevencie.

7.             Legislatívne zabezpečenie prevencie kriminality

            Na ustanovenie všeobecnej povinnosti zabezpečovať prevenciu a s ňou súvisiace úlohy zo strany štátny orgánov, orgánov samosprávy, Policajného zboru a iných subjektov bude vrátený do legislatívneho procesu návrh zákona o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti, ktorý sa v minulom období predložil do Legislatívnej rady vlády SR, ale nebol prerokovaný. V minulosti vykonané tri pokusy o prijatie návrhu zákona boli neúspešné. Jeho prijatie by znamenalo kvalitatívnu zmenu pre prevenciu, ktorá je naďalej odkázaná na ochotu a dobrovoľnosť realizátorov prevencie, bez náležitej legislatívnej opory. Okrem všeobecnej povinnosti zabezpečovať prevenciu a po ustálení orgánov prevencie v procese reformy verejnej správy, by zákon zakotvil aj finančné zabezpečenie prevencie. Gestorom zavŕšenia legislatívneho procesu spojeného s prípravou návrhu zákona o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti bude RVPK s termínom v roku 2008.

8.             Výskum v prevencii kriminality

            Význam výskumu pre prevenciu kriminality potvrdzujú existujúce preventívne stratégie i uskutočňované preventívne opatrenia a v neposlednom rade i trend budovania spoločnosti založenej na poznatkoch.

            Výskum v oblasti prevencie je nevyhnutné systematicky iniciovať, evidovať (výskumné pracoviská, vysoké školy, atď.) a koordinovať (RVPK). Orientovaný by mal byť najmä na priority úloh stratégie prevencie a regionálne problémy prevencie vyplývajúce z potrieb jednotlivých regiónov SR. Za významnú súčasť orientácie výskumu treba považovať i skúmanie latentnej kriminality a vypracovávane krátkodobých a strednodobých prognóz vývoja kriminality. Preto je nevyhnutné urýchlene založiť inštitút pre kriminológiu a prevenciu kriminality ako celoštátne výskumné pracovisko.

            Z medzinárodného hľadiska je potrebné zapojiť sa postupne do európskeho výskumu prevencie najmä prostredníctvom Európskeho fóra prevencie a Európskeho grantového fondu a do výskumov organizovaných inštitúciami OSN pôsobiacimi v európskom meradle (UNICRI, HEUNI).

9.             Vzdelávanie

            Prostredníctvom vzdelávania pracovníkov prevencie kriminality (koordinátorov)        sa urobil dôležitý krok k profesionalizácii prevencie (2003), kedy sa realizoval dlhodobý vzdelávací projekt v rámci tzv. základného kurzu koordinátorov – pracovníkov štátnej správy, samosprávy a Policajného zboru. Celkovo bolo vyškolených a certifikáty získalo                 195 koordinátorov. Zrušením okresných úradov však veľká väčšina z nich prestala v oblasti prevencie pracovať.

            Nedokončená reforma verejnej správy, častý personálny pohyb na všetkých úrovniach štátnej správy a samosprávy si vyžaduje organizovať aktualizovaný základný kurz prevencie pre nových pracovníkov štátnej správy, samosprávy a Policajného zboru. Okrem základného kurzu budú organizované špeciálne (tzv. nadstavbové) kurzy pre pracovníkov rezortov        so zameraním na špecifické úlohy rezortov.

            Priority vyplývajúce z novej stratégie si budú vyžadovať školenia a prípravy pracovníkov prevencie (predovšetkým pre oblasť prevencie násilia v rodine a obchodovania s ľuďmi). V rámci vzdelávania sa budú rozširovať poznatky a skúsenosti z efektívnych a osvedčených preventívnych projektov (požiadavka európskych inštitúcií), ktoré budú mať ambície prekonať miestny a regionálny rozmer a nájsť uplatnenie aj v celoslovenskom  meradle s vyústením do realizácie preventívnych projektov s celonárodnou a nadnárodnou pôsobnosťou.